Ruské letouny Iljušin

NAVIGACE

IL-76 Candid
IL-78 Midas
A-50 Mainstay

IL-76/76M

Il-76 bol zaradený do služby v roku 1974. Bol vyvíjaný ako náhrada turbovrtuľového An-12. Vývoj viedol v 60. rokoch G.V. Novožilov , pod ktorého vedením absolvoval prvý let v 25.marca 1971.
IL-76 predstavuje predstavuje ťažké dopravné lietadlo stredného doletu. Určené je hlavne pre transport a nasadenie výsadkárov, prepravu vojakov a vojenského materiálu. Celkovo bolo vyrobených vyše 500 strojov v dvoch továrňach v Moskve a v Taškente vo viacerých modifikáciach (M/MD/MF...).

IL-76M predstavuje upravenú verziu schopnú niesť náklad 47 ton oproti IL-76 ktoré prepravilo iba 30 ton.

IL-76MD predstavuje vylepšenú verziu s väčším doletom a predĺženou životnosťou. Zmena nastala iba v konštrukčných úpravach draku stroja, pričom motory a systémy ostali nezmenené. Tiež bola zvýšená veľkosť palivových nádrží, ktorým sa upravil dolet o viac ako 30 percent.

Stroj je schopný operovať aj na nespevnených vzletových plochách.

Posledná modifikácia IL-76MF predstavuje drak zväčšený o 6.6 metra umožňujúci prepraviť o 1.3 až 1.5 viac nakládu ako pôvodná verzia. Stroj je vybavený novými motormi PS-90A-76, ktorých menšia spotreba umožnila zvýšiť dolet o 25%. Zvýšený výkon motorov zvýšil maximálnu vzletovú hmotnosť na 210 ton a zaťaženie na 52 ton. Stroj spĺňa normy ICAO pre hluk a emisie.

IL-78

IL-78 vychádza konštrukčne z IL-76. Vývoj prebiehal začiatkom 80-tich rokov. Po zaradení do služby výrazne zvýšil schopnosť sovietskeho letectva dlhých operažných letov.

Primárne je určený ako vzdušný tanker umožňujúci tankovanie za letu. Stroj však možno v priebehu krátkej doby konvertovať na transportné lietadlo odstránením vnútorných palivových nádrží, nahradiť ich max. nákladom 48 ton.

Neskoršia vylepšená verzia IL-78M neumožňuje konverziu na transportné lietadlo.

Proces tankovania za letu monitorovaný operátorom. Je vybavený optickým sledovacím systémom, svetelnou signálnou aparatúrou a rádiovým spojením. Po spojení môže lietadlo natankovať do 57700kg paliva z krídlových nádrží (85720kg paliva v centrálnej a krídlových nádržiach) s prietokom 900 až 2200 litrov za minútu cez tri tankovacie zariadenia.

Do služby bol zaradený v roku 1987.

V marci 2002 bolo podpísaný kontrakt na dodávku 3 IL-78 Indii. V súčasnosti prebiehajú rokovania s Čínou o zakúpením IL-78.

A50 Mainstay

Je modifikácia s stroja pre sledovanie a identifikovanie vzdušných cieľov a prenos ich letových dát riadiacemu stredisku.

A50 Mainstay je založený na modifikovanom IL-76 s vylepšeným Flat Jack radarom. Prvý krát vzlietol v 1980 a do roku 1992 bolo vyrobených približne 40 kusov.

Radarová výbava A50 nedosahuje úrovne E-3 Sentry. Napriek tomu v roku 1994 boli na základe požiadaviek NATO, A50 Mainstay a E-3 Sentry upravené aby mohli spoločne pôsobiť pri rôznych misiách.

Posledná verzia A50U bola predstavená v roku 1995.

Operačné misie prebiehajú vo výške od 5000 do 10000 metrov pri rýchlosti okolo 600 km/h. Stroj ovládajú 5 ľudia a 10 obsluhujú radarové vybavenie.

Elektronické vybavenie A50U je dodané firmou VEGA. Pozostáva s týchto systémov:

- radarové zariadenie
- systém pre redukciu dát
- digitálny prenosový systém
- digitálny počítač
- identifikátor IFF
- rádiové spojenie pre navádzanie lietadiel
- kódovacie zariadenie
- telemetrické systémy
- registračné systémy

Verzia A50U umožňuje sledovať súčastne do 60 cieľov a súčastne navádzať 10-12 strojov.

Detekčná vzdialenosť s efektívnou odrazovou plochou 3m2 je 220-240km.

Stroj má výdrž 7,7 hodín a na vzdialenosť 2000km dosahuje výdrž 1,4 hodiny.

V súčasnosti má India objednané 3 A-50 EHL s izraelským elektronickým vybavením (IAI) a Čína 4 A-50M/U s ruskou elektronikou.

Požiarna verzie

IL-76 predstavuje najväčšie požiarne lietadlo na svete schopné niesť až 42000 litrov vody. Podľa zvoleného režimu umožňuje vypustiť hasiacu zmes v priebehu 8-10 sekúnd, v prípade použitia aditív v rozsahu 15-20 sekúnd.

Hasenie prebieha pri rýchlosti 280 km/h a výške 80-90 metrov.

Stroj môže byť pripravený na operačný let do 15 minút.

V súčastnosti prebieha vývoj verzie schopnej použiť až 50 ton hasiacej zmesy.