NAVIGACE

HOME PAGE

Diskuse

Naše inzerce

Aukce.Military.cz

Raketový systém P-500 Bazalt

připravil Ivan Zajac

Nedokonalá navádzacia hlavica P-6, spolu so závislosťou na navádzaní z ponorky počas väčšiny letu, dali impulz k vývoji novej konštrukčne z nej vychádzajúcej rakety. Projektové práce boli opäť pridelené konštrukčnej kancelárii OKB-52 a pod názvom P-500 Bazalt (kód NATO SS-N-12 Sandbox) sa začali v roku 1963. Spoločne s ponorkovou, sa mala vypracovať aj varianta pre hladinové lode. Dolet a bojová hlavica boli na dostačujúcej úrovni, hlavné zmeny sa preto zamerali na novú navádzaciu hlavicu a zvýšenie rýchlosti letu. Na pohon rakety slúžil nový výkonnejší prúdový motor KR-17-300 a rýchlosť letu sa podarilo zvýšiť na M2 v porovnaní M1,3 u P-6. To jednak význame skracovalo reakčný čas obranných prostriedkov protivníka a na druhej strane redukovalo čas, ktorý musela ponorka tráviť na hladine. Nová, podstatne citlivejšia samonavádzacia hlavica sa vyznačovala zväčšeným dosahom , rozlišovacou schopnosťou a zvýšenou odolnosťou na aktívne rušenie. Ako vôbec prvá sovietska protilodná raketa bola vybavené palubným počítačom. Koordináty cieľa sa pred odpálením programovali systémom Argon-K z dát získaných buď z palubného radaru ponorky, z prieskumných lietadiel Tu-16 a Tu-95 a vrtuľníkov Ka-25 systémom Uspiech, alebo z prieskumných družíc systémom Kasatka-B. Argon-K umožňoval navádzanie až ôsmich rakiet súčasne. Let prebiehal podobne ako pri type P-6 vo veľkej výške a raketa bola stále závislá na navádzaní z ponorky, i keď kratšiu dobu. Vďaka väčšiemu dosahu palubného rádiolokátora totiž raketa zachytila cieľ podstatne skôr, po vybraní najnebezpečnejšieho plavidla operátorom už operovala samostatne a okamžite znížila výšku, aby sa zmenšila pravdepodobnosť jej zachytenia. Raketa sama bola vybavená prostriedkami rádioelektronického boja na zmätenie protivníka a navyše bola pancierovaná. Novinkou bol aj mód spolupráce rakiet pri odpálení v salve. Jedna z rakiet (veliteľská) letela vo veľkej výške a jej rádiolokátor pátral po cieli. Ostatné rakety leteli nízko nad morom v pasívnom režime. V prípade, že veliteľská strela zachytila cieľ, predávala jeho koordináty ostatným raketám. Ak by sa podarilo protivníkovi zostreliť veliteľskú raketu, jej funkciu prebrala ďalšia zo salvy. V minimálnej vzdialenosti aj ostatné rakety zapojili do činnosti svoje radary a útočili na jednotlivé ciele.

Výrazne sa tak podarilo znížiť pravdepodobnosť včasného vykrytia všetkých rakiet a tak znížiť čas potrebný na protireakciu. Vývoj rakety sa vliekol a prvé skúšky tak začali až v roku 1970. Po rozličných úpravách bola nakoniec zaradená do výzbroje v roku 1975. Ako prvé boli touto raketou prezbrojené ponorky projektu 675 (Echo II). V rozmedzí rokov 1974 a 1980 bolo na verziu 675MK prestavaných 9 ponoriek a na 675MU jedna. Veľké rozmery strely umožňovali montáž len na veľké hladinové plavidlá. Lietadlové križníky projektu 1143 (Kijev) niesli na svojich palubách 8 rakiet. Posledná z triedy, výrazne modifikovaná a modernizovaná loď Baku projektu 1143.4 ich mala 12. Poslednými hladinovými plavidlami vyzbrojenými touto strelou boli tri raketonosné križníky projektu 1164 (Slava). Tieto veľmi silne vyzbrojené jednotky disponovali šestnástimi raketami. P-500 Bazalt predstavovala výrazný pokrok oproti starším typom, ale aj ona mala niektoré nedostatky. Predovšetkým sa tiež musela odpaľovať na hladine a takisto vyžadovala navádzanie z materského plavidla počas letu, aj keď podstatne kratšiu dobu ako jej predchodcovia. USA v tej dobe zaviedlo hliadkové S-3 Viking a rozšírilo s nimi rajón vzdušného patrolovania okolo lietadlovej lode cez 500 km. Akýkoľvek pobyt na hladine sa pre ponorku sa tak stával čoraz nebezpečnejší. Až do zavedenia rakiet systému P-700 Granit však prestavovala najväčšiu hrozbu pre americké lietadlové lode. P-700 sa od nej líšil možnosťou streľby spod hladiny a mora a úplnou autonómiou po odpálení (fire and forget). Zachovával však radu konštrukčných riešení využitých pri P-500.

Označenie sovietske (kód NATO)	P-500 Bazalt (SS-N-12 Sandbox)
Štartová hmotnosť (kg)	6200
Dĺžka (m)	12,4
Rozpätie krídla (m)	3,2
Priemer (m)	0,88
Dosah (km)	550
Maximálna rýchlosť (M)	2
Hlavica	jadrová 500kT/ konvenčná 1000kg

 

Použitie

• 8x ponorky projektu 675MK/MU (Echo II)
• 8x lietadlové križníky projektu 1143 (Kijev)
• 12x lietadlové križník projektu 1143.4 (Kijev)
• 16x raketonosné križníky projektu 1164 (Slava)

 

Použitá literatúra

Okrety wojenne, Nowa Technika Wojskowa, Válečné lode 7, ATM
http://fas.org/sitendx.html
http://www.wonderland.org.nz