zpět válečné lodě II. světové války

Válečné lodě II. světové války

NAVIGACE
HOME PAGE
Diskuse
Naše inzerce

Aukce.Military.cz


Bitevné lode II. svetovej vojny

Palebná sila obecne - úvodná kapitola

pripravili Ivan Zajac, Tomáš Foldyna

Úlohou delostreleckej výzbroje lodí obecne je zasiahnuť cieľ na maximálnu vzdialenosť co najväčším množstvom munície s najväčším možným ničivým účinkom v cieli. Určujúcimi parametrami pre bojové využitie sú:

  1. dostrel
  2. presnosť
  3. rýchlosť streľby (kadencia)
  4. účinnosť munície na cieľ
  5. spolahlivosť

Tieto parametre priamo ovplyvňujú:

Nižšie uvedené ilustrácie nám ukážu, čím sú určené a ovplyvnené výsledné parametre palebnej sily.

1. Dostrel

Dostrel je jeden z kľúčových parametrov delostrelectva a dá sa rozdeliť na:

a) teoretický dostrel - závislí prakticky výlučne na technickom prevedení diel, munície a delových veží (obr. 1)

Obr.1 Faktory ovplyvňujúce teoretický dostrel

 

 

 

b) praktický dostrel - k teoretickému dostrelu sa pridružujú vlastnosti prieskumných prostriedkov a systémov riadenia paľby, vplyvy počasia a rôzne taktické okolnosti (obr. 2)

 

Obr. 2 Faktory ovplyvňujúce praktický dostrel

 

Vplyvy počasia a taktické okolnosti sa navzájom rôzne ovplyvňujú. Bojujúce strany veľmi často na sťaženie, alebo úplné znemožnenie pozorovania polohy vlastnej lode protivníkom počas dňa používali dymové clony (inými slovami spôsobovali, že praktický dostrel často klesol na nulu). Američania ich dokonca používali aj v noci, aby znemožnili Japoncom využiť ich výbornú nočnú optiku. Túto taktiku mohli používať len vďaka kvalitnej radarovej technike, ktorá im umožnila strielať bez optickej viditeľnosti protivníka.

Optické prieskumné prostriedky boli závislé na intenzite osvetlenia a výrazne strácali na účinnosti z nástupom noci a počas zlého počasia. Dôležitá bola napríklad aj poloha plavidiel vzhľadom na slnko. Loď skrytá na jeho pozadí bola ťažšie zistiteľná. Tá istá loď sa však tesne po západe slnka jasne črtala na obzore.

Radarové prieskumné prostriedky síce boli rovnako účinné cez deň aj v noci, veľkú úlohu však u nich zohrávali falošné odrazy od zeme a mora, ktoré znižovali ich dosah. Všeobecne sa dá povedať, že v blízkosti pevniny strácali na účinnosti najviac.

Kombináciou viacerých okolností bola rôzne veľká odchýlka v hodnotách teoretického a praktického dostrelu, tak ako to je vidno na obrázku č.3.

 

Obr. 3 Názorná ukážka významu vplyvu optických podmienok a parametrov prieskumných prostriedkov na dostrel.

 

Skúsenosti z druhej svetovej vojny potvrdzujú menší význam teoretického dostrelu na vedenie námorného boja. Pravdepodobne nikdy sa neviedol regulárny delostrelecký súboj medzi bitevnými loďami, križníkmi, alebo inými plavidlami na vzdialenostiach väčších ako 35 km, aj keď to umožňoval dostrel diel u väčšiny moderných plavidiel. Len v málo prípadoch došlo ku streľbe na vzdialenosti väčšie ako 30km. K najlepšie zdokumentovaným patrí paľba amerických bitevných lodí USS New Jersey a USS Iowa na unikajúci japonský torpédoborec Nowaki pri atole Truk vo februári 1944, kde obe otvorili streľbu zo vzdialenosti 32.000m a pokračovali až do prerušenia v 35.000 m bez toho aby dosiahli akýkoľvek zásah. Najznámejšie prípady dalekonosnej delostreľby, v ktorých bol zaznamenaný zásah sú:

HMS Hood bol vo finálnej fáze legendárneho súboja 24.5.1941 s Bismarckom a Prinzom Eugenom zasiahnutý poslednými granátmi, ktoré spôsobili jeho následnú explóziu zo vzdialenosti cca 15 100m.

Všetky tieto súboje sa udiali cez deň, v noci sa dištanc medzi protivníkmi ešte skracoval. V druhej bitke pri Guadalcanale v noci z 14. na 15.11.1942 začala bitevná loď USS Washington ostrelovať japonskú Kirishimu len zo vzdialenosti zhruba 7 700m.

Pomerne zaujímavo sa vyvíjalo prenasledovanie nemeckého bitevného križníku Scharnhorst britskou bitevnou loďou HMS Duke of York v bitke pri Severnom mise 26.12.1943. Nemecká loď bola prvý krát zachytená radarom vo vzdialenosti 41 600m, ale na rozkaz admirála Frasera ostrelovanie začalo len z 11 000m. Po dočasnom prerušení bola paľba znovu obnovená z 20 110m a pokračovala až do konca na približne 3 000m.

2. Presnosť

Presnosť paľby je mimoriadne dôležitý parameter, vplývajúci na pravdepodobnost zásahu plavidla protivníka. Determinuje ho množstvo faktorov (obr. 4), kde hlavnú úlohu zohrávajú vlastnosti prieskumných prostriedkov pri určovaní vzdialenosti a smerovania protivníka a ďalej systémy pre riadenie paľby spolu s výcvikom posádky, ktoré riešia optimálne namierenie diel. Samotné parametre diel a granátov tiež zohrávajú významnú úlohu, tie sa však dajú čiastocne riešit práve vhodným systémom pre riadenie paľby a dobre vycvičenou posádkou.

Obr. 4 Faktory ovplyvňujúce presnosť streľby

 

 

Výcvik posádky je mimoriadne dôležitý faktor, ktorý dokáže eliminovat výhodu dokonalejších systémov pre riadenie paľby a zohráva veľkú úlohu aj pri bojovom poškodení niektorých kľúčových častí systému.

Presnosť streľby rastie s poklesom vzdialenosti vedenia boja. Pri boji na menšie vzdialenosti majú granáty plochšie dráhy a na cieľ dopadajú pod ostrými uhlami. Úhybné manévre za určitých okolností nezohrávajú až takú veľkú úlohu, pretože aj po vykonaní manévru može strela, ktorá mala pôvodne dopadnút na trup, zasiahnuť nástavby, alebo podvodné casti trupu a spôsobiť tak škody. Navyše menšia doba letu k cieľu skracuje čas na vykonanie protiopatrení. Ďalej je tu reálna šanca, že granáty, ktoré dopadnú do vody v určitej vzdialenosti pred cieľom, sa môžu odraziť od hladiny mora, pokračovať v lete a nakoniec ho zasiahnuť. Pri paľbe na väčšie diaľky rastú problémy s určovaním vzdialenosti protivníka, jeho rýchlosti a smerovania. Granáty dopadajú na cieľ pod väčšími uhlami zhora a úhybné manévre aj vďaka dlhšej dobe letu projektilov zohrávajú dôležitú úlohu.

Obr. 5 Praktický význam presnosti

 

 

USS Washington vystrelil počas nočnej akcie na Kirishimu celkom 75 granátov kalibru 406mm, z tohoto počtu 7 až 9 trafilo cieľ.

Počas prenasledovania Scharnhorsta v noci a značne zhoršených poveternostných podmienkach opustilo hlavne 356mm diel britskej bitevnej lode Duke of York až 446 striel, pričom len 14 zasiahlo nemecký bitevný križník.

Pomerne nízku presnosť dosiahli tri britské lode pri bitke v Mers er Kebíre, kde pri dobrej viditeľnosťi z cca 210 - 240 vystrelených striel kalibru 381mm zasiahlo francúzske plavidlá uzavreté na rejde prístavu s minimálnou možnosťou pohybu a manévrovania len 10 granátov.

 

3. Rýchlosť streľby

Rýchlost streľby (kadencia) je další z podstatných parametrov ovplyvňujúcich pravdepodobnosť zásahu. Väčší počet rán, vystrelený za rovnaké časové obdobie do cieľovej oblasti, štatisticky zvyšuje možnosť zásahu. Faktor vysokej kadencie však nadobúda význam až po zastrielaní a nakrytí plavidla protivníka. Až potom môže materské plavidlo prejsť na ustálenú paľbu vysokou kadenciou, bez zbytočného plytvania granátmi. Praktická rýchlosť streľby je okrem technických parametrov diel a ich zásobovacích mechanizmov závislá najmä na schopnosti plynule sledovat cieľ a dodávať prípadné korekcie streľby. Akékoľvek prestávky v streľbe výrazne znižujú jej praktický význam.

Obr. 6 Faktory ovplyvňujúce rýchlost streľby

 

Obr. 7 Názorná ukážka významu vyššej kadencie

 

Počas druhej bitky pri Guadalcanale vystrelil USS Washington na Kirishimu celkom 75 striel kalibru 406mm v dvoch palebných intervaloch. V prvom bolo za 2 min 39 sek vystrelených 39 rán, zo strednou hodnotou kadencie 1 rana/ 37sek. Po jeden a pol minútovej prestávke pokračoval na 2 min 45 sek, počas ktorých vystrelil ďalších 36 projektilov zo strednou hodnotou kadencie 1 rana/ 41s. Skutočná priemerná rýchlosť paľby teda bola 1,54 rán/ min, čiže výrazne nižšia ako 2 rany/ min udávaná ako maximálna kadencia.

 

4. Účinnosť munície na cieľ

Problematika účinnosti munície je závislá na mnohých okolnostiach, ktoré sa navzájom rôzne ovplyvňujú, tak ako je vidno na obr. 8. Za najdôležitejší môžeme okrem penetračnej schopnosti a výbušnej sily granátov považovať najmä miesto dopadu striel. Tento faktor závisí na type cieľa, respektíve rozloženia a kvality jeho ochrany a vzdialenosti vedenia streľby.

Obr. 8 Faktory ovplyvňujúce účinnosť munície na cieľ

 

Pri siľne obrnených cieľoch ako bitevné lode a križníky hrajú dôležitú úlohu penetračné schopnosti granátov. Strely s lepšou hodnotou majú obecne väčšiu šancu zasiahnuť životne dôležité časti lodí a spôsobiť tak väčšiu škodu.

Obr. 9 Praktická ukážka významu penetrácie

 

 

Účinnosť munície sa na základe vojnových skúseností veľmi problematicky vyhodnocuje. Na celkové zhrnutie sa dá povedať, že čím je strela ťažšia, tým je účinnejšia, sú však aj výnimky ovplyvnené najmä faktorom miesta dopadu striel. Typ a vek cieľa zohráva dôležitú úlohu a modernejšie lode boli obvykle odolnejšie ako staršie. Porovnávanie účinnosti jednotlivých typov munície je veľmi zložité, ako je vidno aj na nasledujúcich prípadoch.

Počas bitky v Mers el Kebíre 3.7. 1940 ostreľovali britské bitevné lode HMS Valiant, HMS Resolution spolu s bitevným križníkom HMS Hood moderné francúzske bitevné križníky Dunkerque a Strassbourg a staršie bitevné lode Bretagne a Provence. Dunkerque bol zasiahnutý tromi 381mm granátmi (štvrtý sa odrazil od panciera delovej veže pokračoval ďalej v lete mimo lode). Plavidlo bolo úplne paralyzované výpadkom elektrického prúdu, vnútornými požiarmi, naberalo vodu a bolo vyradené z ďalšej akcie. U Bretagne hneď prvý projektil prenikol až do zadného skladu streliva a spôsobil jeho čiastočnú explóziu. Cez zdemolované prepážky a obšívku sa do trupu začala valiť voda a obmedzila šírenie ohňa, ale loď následne zasiahli ešte tri strely. Prvá vybuchla v zadnej strojovni, druhá na úrovni predného stožiaru a posledná naplno zasiahla delovú vežu č.3 a spustila reťazovú reakciu výbuchov skladíšť streliva v strede trupu. Onedlho sa Bretagne prevrátila a potopila. Provence zasiahol jediný 381mm granát, spôsobil však požiare a rozsiahle zaplavovanie zadnej časti trupu a loď sa usadila na plytčinu. Na šírom mori by sa s najväčšou pravdepodobnosťou potopila.

Finálny súboj medzi nemeckou modernou bitevnou loďou Bismarck a britskými HMS Rodney, HMS King George V posilenými o ťažké križníky HMS Norfolk a HMS Dorsetshire 27.5.1941 je ukážkou extrémnej odolnosti jeho konštrukcie. Približne jeden a pol hodiny trvajúce ostreľovanie Bismarcku začalo zo vzdialenosti cca 23 000m a skončilo na 3 700m, pričom zhruba hodinu to bolo na malých vzdialenostiach pod 10 000m. Za toto obdobie podľa britských údajov zasiahlo a doslova rozstrieľalo nemeckú loď neuveriteľných 300-400 striel, z tohoto počtu zhruba po 40 bolo kalibrov 356mm a 406mm, zbytok predstavovali granáty kalibrov 203, 152 a 132mm. Rozsah poškodenia spôsobených delostreľbou znásobili zásahy niekoľkých torpéd vypálených z HMS Dorsetshire a agóniu pomaly sa potápajúcej lode urýchlili výbuchy náloží v podpalubí, iniciované vlastnou posádkou.

Dňa 8.11.1942 počas operácie Torch ostreľovala moderná bitevná loď USS Massachusetts nedokončenú francúzsku Jean Bart zakotvenú v Casablance. Zasiahla ju celkom piatimi 406mm granátmi, z ktorých jeden neexplodoval a nespôsobil žiadne škody, druhý tiež nevybuchol, ale zaklinoval jedinú funkčnú delovú vežu a tým ju vyradil z boja. Dalšie dva zasiahli pancierom nechránené časti na prove a korme, nepoškodili žiadne životne dôležité zariadenia, ale zdemolovali rozsiahle časti trupu. Posledný, piaty zásah napáchal najviac škôd, ked vnikol do lode plášťom komínu, pokračoval do jej vnútra až narazil na vnútornú stranu hlavného pancierového pásu pod úrovňou hladiny vody na druhom boku. Penetroval ho a explodoval mimo lode, ale množstvo črepín prerazilo otvory do trupu, spôsobili zaplavenie vnútorných priestorov a nedokončená loď dosadla na plytké dno prístavu.

5. Spoľahlivosť

Spoľahlivosť a funkčnosť delostrelectva je faktor, ktorý hrá mimoriadne dôležitú úlohu v zápale skutočného boja. Pokiaľ totiž nejaká loď síce vynikala vo všetkých štyroch predchádzajúcich parametroch, ale jej delá nedokázali z nejakého dôvodu vystreliť na protivníka salvu, boj bol pre nu aj napriek teoretickej prevahe stratený. Spoľahlivosť je závislá najmä na konštrukčnom prevedení diel, nabíjacích mechanizmov, ale aj granátov, prachových náplní a výcviku posádky. Prípadné poruchy boli v boji v každom prípade veľmi nepríjemné a v lepšom prípade ponechali plavidlo na určitú dobu potrebnú na ich odstránenie bez časti delostrelectva. V horšom prípade mohlo byť vyradenie permanentné a v najhoršom mohlo navyše dôjsť k vždy ničivým explóziam v delových vežiach.

Počas ostreľovania francúzskej flotily v Dakare 24 - 25.9.1940 britskými loďami, im odpovedala bitevná loď Richelieu. Avšak už pri prvej salve došlo na oboch pravých delách delovej veže č.2 k fatálnej poruche a predčasnému výbuchu granátov. Jedno delo bolo úplne zničené a dalšie spolu s tretím susedným boli poškodené.

Obe lode triedy King George V, ktoré sa zúčastnili prenasledovania Bismarcku, mali počas súbojov problémy so spoľahlivosťou delových veží. Na novučkej bitevnej lodi HMS Princ of Wales, trpiacej detskými nemocami, došlo hneď po vystrelení prvej salvy k poruche jedného dela vo veži A, ktorá ho nakrátko vyradila z akcie. Onedlho sa znovu zapojilo do boja, avšak po ďalších dvoch salvách sa znovu objavili problémy a opäť sa odmlčalo. Po potopení bitevného križníku HMS Hood sa problémy ešte znásobili a objavili sa poruchy aj na mechanizmoch zmeny elevácie a otočných mechanizmoch veži. Následne počas prudkého únikového manévru vypadol jeden granát vo veži Y z podávača a zablokoval otáčanie veže asi na hodinu, až do konca boja. Na krátku chvíľu tak ostala bojaschopná jedine dvojdelová veža B, ku ktorej sa zakrátko pripojila opravená veža A. HMS Princ of Wales mohol počas boja vystreliť teoreticky 74 granátov, pre poruchy sa mu podarilo len 55.

Ani jej sesterská loď sa nevyhla problémom a v priebehu finálnej akcie proti Bismarcku utrpela zadná štvoritá delová veža Y na HMS King George V vážnu poruchu, ktorá ju vyradila z akcie až na 30 minút.

Zhrnutie

Ak sa pokúsime porovnávať lode (a vlastne akékolvek zbranové systémy) podľa ich parametrov, musíme si plne uvedomovať nasledujúce skutočnosti reálneho boja:

Tragickým paradoxom námorných bojov (nie len) 2. svetovej vojny bolo, že na jednej strane množstvo námorníkov pracovalo a umieralo na lodiach, bez faktickej možnosti akokoľvek ovplyvniť výsledok boja a na druhej strane mohla o osude mohutných lodí a tisícov námorníkov rozhodnúť chyba jediného cloveka...

 

Použitá literatúra:

Okrem zdrojov uvedených v hlavnej stránke boli použité:

Ivo Pejčoch, Zdeněk Novák, Tomáš Hájek - Válečné lode 4 (Naše vojsko)
Jean-Jacques Antier - Drama v Mers-el-Kebíru (Mustang)
Ivan Hrbek, Jaroslav Hrbek :
  - Salvy nad vlnami
(Naše vojsko)
  - Krvavé oceány
(Naše vojsko)
  - Námořní válka vrcholí
(Naše vojsko)
Cezary Szoszkiewicz - Pancierniki II Wojny Swiatowej (Lampart)

Monografie venovené bitevným lodiam a križníkom z edičných rád:
Monografie Morskie (AJ. Press)
Encyklopedia Okretow Wojennych (AJ. Press)
Okrety Swiata (Okrety Wojenne)
Biblioteka Magazynu Morza Statki i Okrety (Magnum X)
Profile Morskie (BS)
Flota XX Stulecia (BS)

Periodiká:

Morza Statki i Okrety (Magnum X)
Okrety Wojenne (Okrety Wojenne)
Nowa Technika Wojskowa (Magnum X)

 

 

 


Pokud najdete v článku chyby, pište autorovi článku. Jeho jméno je uvedeno v záhlaví či na konci stránky.

V případě jiných dotazů, nápadů nebo problémů,  napište mail sem

Copyright © 2017 All Rights Reserved

Bez písemného souhlasu autorů není dovoleno využívat zveřejněné informace ke komerčním účelům.


Naše další stránky: Agile Factory | Experio | Beatles