NAVIGACE

Samopal vzor 58

připravil Vlado „Jetro“ Monček

V päťdesiatych rokoch bolo vo výzbroji Československej ľudovej armády viacero typov osobných zbraní jednotlivca. Išlo o pušky kalibru 7,92 mm Mauser a od začiatku päťdesiatych rokov aj samopaly vz.23 a vz.25 kalibru 9 mm Parabellum (9x19). V roku 1951 bol pre ČSĽA vybraný ako unifikovaný pištoľový náboj sovietsky 7,62x 25 mm Tokarev. Vzhľadom na to boli zavedené do výroby samopaly vz.24 a vz.26, ktoré vychádzali z konštrukcie samopalov vz.23/vz.25, ale používali novo zavedený sovietsky náboj. Je jasné, že prílišná rozmanitosť výzbroje robila vrásky na čelách najmä zásobovačom.

Aby toho nebolo málo, po druhej svetovej vojne začal prevládať trend tzv. skrátených kalibrov. Vychádzal z poznatku, že priemerný pešiak reálne nestrieľa na vzdialenosť väčšiu než 400 m, preto je preňho zbytočný síce výkonný, ale ťažký puškový náboj (napr. 7,92 Mauser, .303 atď), ktorý si vyžaduje aj ťažkú zbraň a má silný spätný ráz. To znemožňovalo niesť do boja väčší počet nábojov, komplikovalo automatické nabíjanie a nedovoľovalo paľbu dávkou. Protikladom výkonných a ťažkých pušiek s dlhým dostrelom boli samopaly. Tie používali pištoľové náboje (9 mm Parabellum, 7,62 Tokarev, .45 ACP ai), mali menšie rozmery, boli pomerne ľahké a plne automatické. To ich predurčovalo na boj v stiesnených priestoroch, v budovách a pod. Vďaka týmto vlastnostiam si ich obľúbili výsadkári, ale aj radoví pešiaci. Na druhej strane však samopal nemal vzhľadom na použitý kaliber účinný dostrel vyšší než 200-250 m. To výrazne hendikepovalo vojaka so samopalom pri klasickom boji na otvorenom priestore.

Preto začali snahy spojiť klady pušky a samopalu do jednej zbrane, a to cestou zníženia výkonu štandardných puškových nábojov. Prvými prípadmi takýchto zbraní boli nemecké MP 43/44 na náboj 7, 92 mm vz.43 Polte a americké karabíny M1 kalibru .30 (7, 62x 33 mm). U nás sa nastúpilo na cestu nových nábojov v roku 1950, keď sa začal vývoj náboja Z-50, ktorý bol zavedený do výzbroje ČSĽA ako 7,62 mm krátky náboj vz.52. Ten mal kaliber 7,62 mm s dĺžkou nábojnice 44,9 mm (7,62x 45). Na tento náboj boli skonštruované a zavedené do výroby dve zbrane, a to samonabíjacia puška vz.52 a ľahký guľomet vz.52.

Je však dobre známou skutočnosťou, že v tej dobe boli vzťahy Československa a ZSSR veľmi bratské, a tak bolo rozhodnuté o unifikácii streliva našej armády podľa sovietskeho vzoru. Kaliber útočných pušiek (v našej vtedajšej nomenklatúre samopaly) a ľahkých guľometov bol stanovený na 7,62x 39 mm vz.43, čo je kaliber notoricky známych AK-47/AKM. Pre univerzálne guľomety a ostreľovačské pušky to bol náboj 7,62x 54R Mosin.

Zavedenie nového náboja viedlo k rozhodnutiu prekonštruovať ako pušku vz.52 na typ vz.52/57 a rovnako guľomet vz.52 bol prerobený na vz.52/57. Oba nové typy zbraní používali nové náboje vz.43. Ani jeden typ sa však vo výzbroji neohrial dlho. Guľomet vz.52/57 bol nahradený univerzálnym guľometom vz.59 a pušky vz.52 nahradil samopal vz.58. Treba však dodať, že pušky vz.52 sa stále používajú vo výzbroji českej aj slovenskej armády, konkrétne na Slovensku ich používa Čestná stráž prezidenta SR a v Česku Hradní stráž. V oboch prípadoch bola pôvodná povrchová úprava (fosfátovanie) nahradená chrómovaním.

V predchádzajúcom odstavci som sa už zmienil o samopale vz.58, ktorý nahradil pušky. Predstavitelia vtedajšieho MNO (Ministerstvo Národnej Obrany) si uvedomili, že jedinou záchranou pred galimatiášom rozličných kalibrov a zbraní je zavedenie novej zbrane jednotlivca- samopalu vz.58. Konštrukcia novej zbrane sa pripravovala už približne od roku 1952. Od tohto roku vzniklo viacero projektov automatických zbraní na náboj vz.52, a to ČZ 515 a ČZ 552, ktoré vyvíjal J.Čermák, ZK 503 bratov Kouckých a ZB 530 od Václava Holka. Nakoniec boli vybrané dva typy, a to ZK 503 a ZB 530. V roku 1955 bol však vývoj kompletne zastavený a vyšiel príkaz na vývoj novej zbrane na náboj vz.43. Oficiálne takticko-technické požiadavky boli vydané v roku 1956 a vedúcim vývoja sa stal Jiří Čermák. Vývoj trval dva roky, a tak mohla byť nová zbraň zavedená do výzbroje ČSĽA v roku 1958 ako 7, 62 mm samopal vzor 58. Mimochodom, názov samopal nie je správny. Podľa všeobecne prijatých zásad by mala byť zbraň označená ako útočná puška (angl. assault rifle). Na túto skutočnosť veľmi správne poukázal výborný konštruktér a spisovateľ Lubomír Popelínský vo svojej knihe Československé automatické zbrane & jejich tvůrci (Naše vojsko, Praha 1999) na 101 strane: „Termín samopal by mal byť vyhradený len pre automatické zbrane schopné strieľať dávkami a konštruované na pištoľové náboje.“

Ale konečne ku samotnej zbrani. Napriek tomu, že ide o konštrukciu starú viac ako 40 rokov, stále je uznávaná ako výkonná a spoľahlivá zbraň. V roku zavedenia bola skutočne prelomová a svojou kvalitou podľa názoru viacerých odborníkov predstihne sovietske AK-47, ale aj mnohé súdobé západné konštrucie. Medzi príslušníkmi československej armády (a nielen medzi nimi) sa stala legendárnou zbraňou. Oceňovaná bola najmä jej vysoká spoľahlivosť, odolnosť voči vonkajším vplyvom a veľmi dobrá kvalita vypracovania. Podľa mnohých bývalých príslušníkov ČSĽA zbraň fungovala kedykoľvek, neprekážali jej voda, blato, piesok ani zima. Kvalitný strelec s ňou dosiahne presný zásah jednotlivým výstrelom na 400 m, pri streľbe na skupinové ciele sa dosahujú veľmi uspokojivé výsledky na vzdialenosť až 800 m.

Zbraň je primárne určená na ničenie živej sily nepriateľa, a to paľbou, bodákom alebo pažbou. Okrem toho môže byť použitá aj na ničenie nepancierovanej techniky nepriateľa, nízko letiacich vrtuľníkov a lietadiel, prípadne padajúcich výsadkov.

Sa vz.58 sa skladá z nasledovných súčastí:

• Hlaveň- má vývrt so štyrmi pravotočivými drážkami so stúpaním 240 mm. Na jej konci je závit pre nasadenie tlmiča ohňa, alebo cvičného násadca, ktorý umožňuje automatickú streľbu pri použití cvičných nábojov. Ďalej je na hlavni nosič mušky a plynový násadec a taktiež úchyt pre bodák vz.58.

• Mieridlá- tvorí ich muška valcovitého tvaru a cieľnik. Cieľnik je nastaviteľný, má osem polôh s delením po 100 m, cieľnik možno nastaviť do polohy U (univerzál). Vtedy sú mieridlá nastavené na vzdialenosť 300 m a táto poloha cieľnika sa používa aj pri streľbe v noci.

• Záver- skladá sa zo závorníka s uzamykacou závorou, nosiča závorníka, predsuvnej pružiny, vyťahovača, zápalníka, úderníka, vratného zariadenia

• Spúšťový mechanizmus- umožňuje paľbu jednotlivým ranami a dávkami. Okrem toho zabezpečuje zbraň proti neúmyselnému výstrelu pri náraze, alebo neopatrnom zaobchádzaní.

• Puzdro záveru

• Predpažbie

• Pažba/ramenná opora

Okrem toho sa ku zbrani dodáva nasledovné príslušenstvo: 4, alebo 6 zásobníkov po 30 nábojov, bodák vz.58, sumka na zásobníky a pošva bodáku, popruh, vyterák, čistiaca kefka, chránidlo ústia, olejnička a kľúč mušky.

Na pohon nabíjacieho mechanizmu sa používa impulz prachových plynov. Tieto sa odvádzajú cez plynový kanálik do plynového systému. Ten sa skladá z valca s piestom, pričom piest je spojený s nosičom závorníka. Piest je vybavený pružinou, ktorá zabezpečuje jeho návrat do prednej polohy. Záver je uzamykaný závorou, ktorú nesie závorník. Závora uzamyká záver výkyvom do puzdra zbrane. Zásobník sa k samopalu prichytáva zdola záchytkou zásobníka. Zásobník je oceľový skriňový s kapacitou 30 nábojov, ktoré sú podávané podávačom. Vystrelená nábojnica je odstránená pomocou vyťahovača, ktorý ju vytiahne z hlavne a pevného vyhadzovača. Po vystrelení všetkých nábojov zostane záver v zadnej polohe zachytený pomocným zachytávačom.

Spúšťový mechanizmus je klasický mechanický, pričom k iniciácii prachovej náplne dochádza nárazom úderníka na zápalku náboja. Iniciácia náboja prebieha až po uzamknutí záveru v prednej polohe. Okrem toho má zbraň automatickú spúšť na paľbu dávkou. Jej funkciou je vypustiť úderník, pokiaľ je v režime automatickej paľby stlačená spúšť hneď po uzamknutí záveru v prednej polohe. Spúšť je chránená kovovým lúčikom, pričom strelec má k dispozícii prepínaciu páčku. Tá má tri polohy, označené 0- v tejto polohe je zbraň zaistená, 1- paľba jednotlivými ranami a 30- paľba dávkou.

Podľa požiadavky MNO boli vyrábané tri verzie Sa vz.58:

• 7,62 mm samopal vz.58 P- pechotná verzia, má pevnú drevenú/plastovú pažbu
  

• 7,62 mm samopal vz.58 V- výsadková verzia s oceľovou ramennou opierkou, ktorú možno podľa potreby sklopiť na pravú stranu puzdra zbrane
  

• 7, 62 mm samopal vz.58 Pi- najzriedkavejšia verzia, má pevnú drevenú pažbu, tlmič plameňa, dvojnožku a na ľavej stene puzdra zbrane je umiestnený držiak prístroja na nočné videnie. Ten bol typu NSP-2 a dodával sa spolu so zdrojom, ktorý niesol strelec na opasku
  

• Okrem toho boli koncom šesťdesiatych rokov vyvinuté na báze Sa vz.58 dve zbrane, a to 7,62 mm automatická puška AP 67 a 5,56 mm útočná puška ÚP-Z 70. Tieto boli plánované ako vývozné artikle, no nakoniec k ich exportu nedošlo

Samopal vz.58 používal viacero typov nábojov, najčastejšie to boli nasledovné:

• náboj 7,62-43- bežný náboj na ničenie živej sily nepriateľa

• náboj redukovaný 7,62- Rd 43- redukovaný náboj sa používa pri streľbe na menšie vzdialenosti, má maximálny dostrel 1100 m. Je rozoznateľný podľa tvaru strely a jej bieleho náteru

• náboj svietiaci 7,62- S 43- označený zelenou farbou na hrote strely

• náboj priebojný zápalný 7,62- PZ 43- strela značená červeným a čiernym pruhom

• náboj zápalný 7,62-Z 43- hrot strely 7,62-Z 43- hrot strely červený

• náboj zameriavací 7,62- Zm 43- hrot strely zeleno-biely

• náboj školný 7,62- Šk 43- požíva sa na kontrolu činnosti nabíjacieho a podávacieho zariadenia, kontrolu činnosti zásobníkov a výcvik v nabíjaní a spúšťaní, rozoznateľný podľa troch pozdĺžnych zárezov na nábojnici

• náboj cvičný- 7,62- Cv 43- „slepý“ náboj, krčok nábojnice je hviezdicovito zahnutý, nemá strelu. Používa sa na výcvik a značkovanie paľby

 

Rozoberanie zbrane prebieha v nasledovnom poradí:

• vybratie zásobníka

• sňatie vratného ústrojenstva tlakom na zadnú časť puzdra zbrane a následným vyklopením nahor

• vybratie záveru stiahnutím napínacej páky vzad a následným zdvihnutím ľavou rukou

• sňatie nadpažbia- palcom pravej ruky sa zatlačí na kolík nadpažbia a následne sa kolík vyberie. Potom sa zadná časť nadpažbia uchopí a zodvihne hore, následne dôjde k uvoľneniu nadpažbia a jeho vybratiu

• vybratie piestu- pravou rukou sa piest uchopí a zatlačí proti pôsobeniu pružiny na doraz a následne sa vykloní hore

• sňatie chránidla záveru

Ešte predtým ako bol Sa vz.58 zavedený do výzbroje prebehla séria skúšok, ktoré preukázali jeho značnú spoľahlivosť a odolnosť. Často sa zabúda na to, že samopal sa zúčastnil aj na testoch v ZSSR. Prvý raz v roku 1957. Z druhých, neskorších testov vznikla správa (Otčet No 262). Vtedy bola testovaná drevená pažba, ako aj kovová opierka, a tiež dvojnožka a bodák vz.58. Skúšky sa zamerali najmä na paľbu v sťažených podmienkach. Strieľalo sa nasucho ( všetky súčasti boli zbavené mazív), po zaprášení, namočení, po vlečení samopalu v piesku a tiež pri extrémne nízkych a vysokých teplotách. V týchto prípadoch bola konštatovaná značná spoľahlivosť zbrane, keďže len 4,5 percenta výstrelov bolo chybných, najčastejšie išlo o nesprávne podanie náboja, chybnú iniciáciu zápalky a nesprávne vyhodenie vystrelenej nábojnice. Pri normálnych podmienkach bolo zistených len 0,13 % chybných výstrelov, pričom požiadavka MNO (Ministerstva národnej obrany) bola 0,3 %. Počas skúšok bola objavená nízka trvanlivosť niektorých súčastí nabíjacieho a bicieho systému, ktorú spôsobovala nedostatočná kvalita materiálu.

Po následnej rekonštrukcii a úpravách boli vykonané nové skúšky dvoch samopalov s výr. číslami 2182 a 2183. Skúšky samopalu 2182 priniesli zaujímavý výsledok- životnosť zbrane bola 25 333 výstrelov s percentom chýb 0,135. Priemer vývrtu hlavne sa po ukončení skúšok zväčšil len o 0,01 mm, po 25 231 výstreloch praskol nosič závorníka, po 20 573 výstreloch závora, vyťahovač praskal v priemere po 3000 výstreloch, no úderník vydržal celé skúšky bez výmeny.

Po týchto vyčerpávajúcich testoch bol v roku 1958 konečne samopal zavedený do výzbroje ČSĽA, kde zotrval bez zmeny zatiaľ 48 rokov, hoci dnes už v rozdelených armádach- českej a slovenskej, čo sa podarilo len máloktorej, ak vôbec niektorej, zbrani na svete. Okrem toho je Sa vz.58 zavedený vo výzbroji Policie ČR aj Polície Slovenskej republiky a tiež indickej jednotky Para Commandos. Celkovo bolo vyrobených asi 900 000 kusov zbraní. Samopal vzor 58 je napriek svojmu veku stále považovaný za kvalitnú a životaschopnú zbraň. Dokazuje to nielen doba jeho služby v armáde, ale aj to, že je neustále používaný aj špeciálnymi jednotkami slovenskej aj českej armády, hoci s drobnými úpravami. Pred niekoľkými rokmi sa dokonca do výzbroje oboch armád zaviedli upravené vz.58, ktoré majú na predpažbí lišty Picatinny, umožňujúce montáž širokého spektra doplnkov, ako laserové zameriavače, taktické svetlá, či granátomet CIS 40 GL používaný českou 601.sss. Vďaka tomu zostáva Sa vz.58 stále použiteľnou výkonnou a presnou zbraňou, ktorá sa používa na domácej pôde, ako aj v misiách po celom svete, vrátane extrémne náročných nasadení v Afganistane a Iraku.

No nielen zbraň si zaslúži pozornosť. Za zmienku stojí aj konštruktér samopalu vz.58 Jiří Čermák. Budúca hviezda československého zbrojárskeho priemyslu sa narodila 15. januára 1926. Čermák absolvoval strednú priemyselný školu strojársku a po nej nastúpil do konštrukčného oddelenia Českej zbrojovky Strakonice. Tu pracoval na úpravách pištole vz.52 na kaliber 7,62x 25 mm a tiež samozrejme na samopale vz.58, ktorý sa vyvíjal pod krycím označením „Košte“. V šesťdesiatych rokoch pracoval na projekte zbraňového kompletu URZ (Univerzálna Ručná Zbraň) na náboj 7,62x51 NATO. Išlo o zbraňový komplet tvorený útočnou puškou, univerzálnym guľometom a tankovým guľometom. URZ bola vyvíjaná na exportné účely, bohužiaľ, obchodný úspech nezaznamenala. Okrem toho Čermák pracoval aj na projekte KRÁSA (KRÁtky SAmopal). Po konštrukčných úspechoch bol v roku 1970 Čermák menovaný do funkcie vedúceho oddelenia malorážových zbraní, kde zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1986.

Technické charakteristiky 7,62 mm samopalu vzor 58:

Pramene

Lubomír Popelínský: Československé automatické zbrane & jejich tvůrci, Naše vojsko, Praha 1999
Príručka pre poddôstojníkov, Naše vojsko, Praha 1980
Pplk.Ing. Viliam Iždinský, plk.Ing. Miroslav Laštůvka: Příručka pro prúzkumníky, Naše vojsko, Praha,
Predpis Del-21-5: 7,62 mm samopal vz.58, MNO, Praha 1960
ATM č. 8/2005 a 1/2002
Stránky Ministerstva obrany Českej republiky
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Internet