NAVIGACE

HOME PAGE

Diskuse

Naše inzerce

Aukce.Military.cz

Dassault Aviation Super Etendard
připravil Ivan Zajac

Koncom šesťdesiatich rokov sa začala francúzska Aéronavale poobhliadať po novom nástupcovi lietadiel Etendard IVM, slúžiacich od roku 1962. Najväčšie nádeje sa upierali na britsko-francúzsky projekt námornej verzie známeho Sepecat Jaguar – Jaguar M. Po testoch na palube lietadlovej lode Clemenceau v rokoch 1970 a 1971, bol pre mnohé problémy projekt zastavený v roku 1973. Z ďalších možných lietadiel boli posudzované Douglas A-4M Skyhawk a Vought A-7E Corsair II. Politické tlaky a iné okolnosti nakoniec rozhodli o vývoji nového francúzskeho lietadla. Kvôli zníženiu vývojových nákladov a zrýchleniu vývoja bol použitý pôvodný trup Etendardu IVM, s prekonštruovanou prednou časťou trupu pre rádiolokátor Agave, novú avioniku a s novým motorom SNECMA Atar 8K-50 čo bola verzia motora Atar 9K-50 poháňajúca Mirage F1 bez prídavného spaľovania. V priebehu testov bolo zamontované nové krídlo so sklopnými slotmi na nábežnej hrane a dvojštrbinovými klapkami na zachovanie rovnakej pristávacej rýchlosti pri zväčšenej hmotnosti. V roku 1976 bola objednaná séria 71 strojov.

 

Konštrukcia:

Drak je postavený zo zliatin hliníka a na namáhané prvky je použitá oceľ. Z aerodynamického hľadiska je to stredoplošník s krídlom o šípovitosti 45°a s plávajúcimi VOP. Trup je tvarovaný podľa pravidla plôch. Nasávacie otvory sú pevné. Konce krídla sú pre úsporu priestoru v hangáru lietadlovej lode sklopné. Pod zadnou časťou trupu sa nachádza sklopný pristávací hák.

Pohon:

Pohonná jednotka je jednoprúdový motor bez prídavného spaľovania SNECMA Atar 8K-50 s maximálnym ťahom 49,03 KN. Palivo je umiestnené v nádržiach s celkovým objemom 3272 l. Lietadlo je vybavené výklopným nástavcom pre doplňovania paliva za letu priamo pred kabínou.

Elektronika a avionika:

Rádiolokátor Thomson- CSF Agave je zamontovaný v prednej časti trupu. Jeho dosah na veľké námorné a pozemné ciele v režime vyhľadávania je 110 km, na vzdušné ciele 30 km. Zbraňovo-navigačný systém SAGEM/Kearfott ETNA zahrňuje inerciálny navigačný systém SAGEM/Kearfott SKN-2602, zbraňový počítač UAT 40, počítač letových údajov Crouzet 66, autopilot PA-405, rádiovýškomer AHV-6 (TRT), prímač Tacan NRAP-1C,VOR/ILS 6201A. Aktívne prostriedky pre vedenie REB sú tvorené hlavne podvesnými kontajnermi BARRACUDA. Zásobníky PHIMAT a ALKAN obsahujúci hliníkové pásiky. Pod púzdrom na brzdiaci padák sú výmetnice infračervených klamných cieľov. Tie môžu byť aj v kontajneri CORAIL.

Kokpit:

Pilot sedí na vystreľovacej sedačke Martin-Baker SEMMB CM-4A s parametrami 0/0. Na zobrazenie údajov mu slúži priehľadný HUD displej Thomson-CSF VE-120, navigačný displej Crouzet 97 a klasické mechanické prístroje.

Výzbroj:

Pevná výzbroj je tvorená dvomi revolverovými kanónmi DEFA-552 zo zásobou streliva 125 granátov na každý. Podvesná sa dá zavesiť na 4 krídlové a 1 trupový závesník. Jej maximálna hmotnosť je 2100 kg. Protizemnú výzbroj môžu tvoriť až 2 rakety AS-30. Protilodná raketa AM-39 Exocet má dolet 50-70km v závislosti od výšky a rýchlosti letu nosiča. Do širokého arzenálu patria aj jadrové bomby AN-52 (ekvivalent 25kt), strely s plochou dráhou letu ASMP (150kt). Všetky tieto zbrane sa spravidla podvesujú pod pravý vnútorný zavesník a pod ľavý nádrž o objeme 1100 l paliva. Z neriadenej výzbroje to sú železné bomby 250 a 400 kg, neriadené rakety ráže 68mm, kazetové bomby BLG-66 Belouga, protibetónové BAP-100 a protitankové BAT-120. Na vlastnú ochranu sú určené rakety Matra Magic I/II. Pod trupom môže byť zavesený kontajner Douglas na dopĺňanie paliva za letu.

Modernizácie:

Začiatkom 80-tych rokov sa začalo uvažovať o modernizácii Super Etendardu. Projektové práce sa začali v roku 1987, prototyp modernizovanej verzie vzlietol v 1990. Modernizovaných bude 50 strojov. Modernizácia bola rozdelená na 4 etapy:

• Standard 1 – výmena zbraňového počítača UAT 40 za UAT 90 so 7 krát väčšou rýchlosťou a pamäťou, modernizácia navigačného systému SAGEM/Kearfott SKN-2602, nový “sklenený kokpit” so širokoúhlym HUD a dvomi HDD displejmi. Prvky riadenia boli upravené podľa zásady HOTAS.
• Standard 2 (1993) – nový radar Anémone, so zväčšeným dosahom, rozlišovacou schopnosťou, režimami mapovania, ostrahy, navigácie v prízemných výškach, zväčšenou odolnosťou voči rušeniu a s redukovaným vyžarovaným výkonom pre zníženie zistitelnosti.
• Standard 3 (1997) – integrácia navigačno-streleckého kontajneru Atlis a s tým súvisiace rozšírenie výzbroje o laserom navádzané rakety AS-30L, bomby BGL, či americké GBU-12, 14 a 16.
• Standard 4 (1999) – dva nové závesníky pre podvesenie kontajnerov REB, výmena starého radarového výstražného systému za nový Thomson CSF – Sherloc. Stroje určené ako náhrada za prieskumné Etendard IVP budú mať namiesto kanónov inštalované fotografické a elektrooptické kamery. Do výbavy im pribudnú aj prieskumné kontajnery.
• Standard 5 (po 2003)– úprava pre nočné operácie, kokpit upravený pre okuliare na nočné videnie, podvesný kontajner Atlis s termokamerou.

Užívatelia:

Aéronavale – dodaných 71 strojov, pôvodne slúžili na lietadlových lodiach Clemenceau a Foch ale po, ich vyradení v rokoch 1997 a 2000 sa presťahujú na novú Charles de Gaulle. V roku 1983 podporovali francúzske vojská pod kontingentom OSN v Libanone. V roku 1993 sa zúčastnili občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, a znovu v 1999 v rámci operácie Allied Force. Výsledky dosiahnuté sa po dodatočnom vyhodnotení zaradili medzi najlepšie spomedzi zúčastnených krajín.

Aviaton Naval Argentina - v roku 1979 si objednala Argentíne 14 strojov. Do falklandského konfliktu v roku 1982 stihla odobrať 5 kusov spolu s piatimi raketami Exocet. Počas troch misií potopili raketonosný torpedoborec HM Sheffield, kontajnerovú loď Atlantic Conveyor upravenú na nosič lietadiel bez vlastných strát. Podľa argentínskych zdrojov ešte poškodili lietadlovú loď HMS Invincible, čo však britské pramene popierajú.

 

Irák – v roku 1983 si prenajal 5 lietadiel a intenzívne ich využíval vo “vojne tankerov” až do roku 1985. Podľa neoverených správ potopili 6 lodí a ďalších 5 poškodili. Jeden stroj bol zostrelený iránskou stíhačkou F-14 v roku 1984.

 

TTD

Typ	Super Etendard
Posádka	1
Pohon
Motor	Atar 8K-50
Max. ťah (kN)	49,03
Rozmery
Rozpätie (m)	9,60
Rozpätie so zloženými krídlami (m)	7,80
Dĺžka (m)	14,31
Výška (m)	3,85
Plocha krídla (m2)	28,42
Hmotnosti
Hmotnosť prázdneho lietadla (kg)	6500
Max. štartová hmotnosť (kg)	11 900
Max. dovolená pristávacia hmotnosť (kg)	8100
Nosnosť (kg)	2100
Výkony
Max. rýchlosť vo veľkej výške (km/h)	1390
Max. rýchlosť pri zemi (km/h)	1190
Pristávacia rýchlosť (km/h)	226
Rýchlosť stúpania pri hladine mora (m/s)	100
Dostup (m)	13715
Vytrvalosť	1h 45min
Max. preletová vzdialenosť (2x1 100 l, 1x600 l nádrž) (km)	2590
Dolet (1xExocet, 1x1 100 l, 1x600 l nádrž) režim Hi-Lo-Hi (km)	880
Dolet (1xExocet, 1x1 100 l, 1x600 l nádrž) režim Lo-Lo-Lo (km)	545

Podklady: L+K, ATM, Apologia, Lotnictvo Wojskove, Nowa Technika Wojskova
http://www.netmarine.net/eng/index.htm
Fotky: http://fas.org/man/dod-101/sys/ac/row/etendard.htm
http://www.netmarine.net/eng/index.htm