| NAVIGACE |
|
|
|
|
Bitevné lode II. svetovej vojny
Parametre primárneho delostrelectva - 1. kapitola
pripravili Ivan Zajac, Tomáš Foldyna
Úvod
Delá použité na ťažkých hladinových lodiach v priebehu 2. svetovej vojny sa okrem technických parametrov líšili aj plánovanou taktikou nasadenia. Od nej sa odvíjali parametre diel ako aj samotných projektilov. Pre americké námorníctvo bol hlavný predpokladaný protivník japonská bitevná flota a bojiskom Južný Pacifik s prevládajúcimi dobrými atmosferickými podmienkami, umožňujúcimi streľbu na veľkú vzdialenosť. Preto sa presadzovali čo najťažšie granáty, vystreľované menšou (v porovnaní s európskymi typmi) úsťovou rýchlosťou, dopadajúce pri streľbe na väčšie vzdialenosti na pancierové paluby. Tie predstavovali achillovu pätu nielen väčšiny japonských bitevných lodí (s výnimkou triedy Nagato), ale prakticky všetkých starších typov, postavených v súlade s trendami, vládnucimi pred prvou svetovou vojnou. Aj keď rozsiahle modernizácie vykonané na veľkej časti plavidiel v medzivojnovom období vylepšili ich ochranu, zavedenie nových účinnejších protipancierových projektilov v tridsiatich rokoch u takmer všetkých typov amerických diel spolu s ich modernizáciami prakticky vynulovali tieto zmeny. Po prerazení pancierových palúb mali granáty zasahovať životne dôležité centrá ako kotolne, strojovne a sklady munície. Nevýhodou tejto filozofie bola menšia pravdepodobnosť zásahu cieľa pri streľbe na kratšie vzdialenosti a menšie prierazné vlastnosti proti vertikálnemu pancieru.
Britská konštrukčná škola sa uberala podobným smerom -teda ťažké granáty vystreľované menšou úsťovou rýchlosťou. Určitý odklon predstavovali jedine 406mm delá pre bitevné lode triedy Nelson, strieľajúce naopak ľahšími projektilmi s vyššou úsťovou rýchlosťou. Po nich sa vývoj vrátil k pôvodnému kurzu.
obr. 1: Filozofia strelby - USA, GB
Staršie japonské lode tried Kongo, Fuso a Hyuga používali delá mierne upravenej britské konštrukcie, na novších triedach však boli použité vlastné typy, ktoré síce tiež strieľali čo najťažšími granátmi, ale vďaka väčšej úsťovej rýchlosti dopadali na cieľ pod menším uhlom. To si vyžadovala unikátna japonská filozofia, zameraná na zasahovaní podvodných častí trupu lodí protivníka pod hlavným pancierovým pásom, kde jedinú ochranu predstavujú protitorpédové prepážky z mäkších ocelí. Výsledný efekt na cieľ pripomínal zásah torpédom a mal spôsobovať zaplavovanie vnútorných priestorov.
obr. 2 Filozofia strelby - Japonsko
Nemecko vsadilo na úplne inú filozofiu streľby. Na základe skúseností získaných v prvej svetovej vojne a faktu, že bojiskom bude Severný Atlantik so zhoršenými atmosferickými podmienkami, obmedzujúcimi detekciu cieľa optickými diaľkomermi. To prakticky znemožňovalo viesť boj na veľké vzdialenosti a tým aj streľbu proti palubám. Nemecké delá preto strieľali pomerne ľahké projektily vysokou úsťovou rýchlosťou, zabezpečujúcou podstatne lepšiu penetráciu silne obrnených bokov ako americké a britské delá. Plochá trajektória letu výrazne uľahčovala mierenie pri menších vzdialenostiach, zväčšovala pravdepodobnosť zásahu a kratší čas letu gránatov obmedzoval protivníkovu možnosť na vyhnutie. Daňou za to bola podstatne menšia účinnosť voči palubám vo všetkých vzdialenostiach a z rastúcou diaľkou klesajúca účinnosť vďaka ľahkým granátom.
obr.3 Filozofia strelby - Nemecko
Francúzske a talianske lodné delá používali podobnú myšlienku s tým rozdielom, že väčšia hmotnosť granátov im v porovnaní s nemeckými zabezpečovala menší pokles účinnosti z rastúcou diaľkou.
Staršie sovietske delá vychádzali z britských s tým, že používali extrémne ťažké projektily. Neskoršie plánované, ale do výzbroje už nezavedené modely boli postavené podľa talianskeho vzoru.
1. Delá
Spojené Štáty Americké
30,5/ 50 Mark 7
Vylepšená verzia dela 30,5/ 45 Mark 5 použitého na prvých amerických dreadnoughtoch
s hlavňou predĺženou na 50 kalibrov. Tým sa podarilo mierne zlepšiť dostrel a najmä
prierazné vlastnosti granátov. Delá boli použité jedine na bitevných lodiach triedy Arkansas
(BB-33) a vlastne boli skonštruované ako provizórna náhrada za pôvodne plánované
delá 35,6/ 45 Mark 1, ktorých vývoj sa oneskoril. V záujme zachovania dostatočnej
palebnej sily bolo použitých šesť dvojdelových veží, namiesto piatich dvojitých s
delami kalibru 356mm.
35,6/ 45 Mark 8,9,10,12
Delo 35,6/ 45 Mark 1 bolo americkou odpoveďou na výborné 381mm delá britských
superdreadnoughtov a postupne sa produkovalo v ďalších mierne vylepšených verziách
Mark 2, 3 a 5. Tvorilo výzbroj bitevných lodí tried New York (BB-34), Nevada (BB-36) a Pennsylvania (BB-38). Na triede New
York bolo použitých ešte 5 dvojitých veží, na Nevade už dve dvojité a
dve trojité čo prinieslo úspory hmotnosti a konečne Pennsylvania mala všetky
štyri veže trojdelové. Maximálna elevácia vo všetkých typoch veží bola pôvodne
iba 15° a maximálny dostrel dosahoval hodnoty 21 030m. V medzivojnovom období prešli
delá Mark 1,3,5 modernizáciami, pri ktorých im bola zväčšená komora, aby mohla
pojať väčšie prachové nálože a následne boli premenované na Mark 8, 9, 10.
Ďalšia úprava Mark 12 sa vyznačovala zväčšenou životnosťou hlavne. Delové veže
na bitevných lodiach tried Nevada a Pennsylvania prešli úpravami
elevácie na 30° a tiež podávacieho mechanizmu pre použitie nových ťažších
protipancierových granátov typu Mk. 16 o hmotnosti 680 kg. Trieda New York nebola
modernizovaná a počas celej druhej svetovej vojny používala menej účinné strely o
hmotnosti 635 kg.
35,6/ 50 Mark 7,11
Pre nasledujúce bitevné lode tried New
Mexico (BB-40) a Tennesse
(BB-43) bolo vyvinuté zdokonalené delo 35,6/ 50 Mark 4 a následne mierne odlišná
verzia Mark 6. Obe sa vyznačovali dlhšou hlavňou a zväčšenou komorou pre prachové
náplne. Výsledkom bol prakticky o dva kilometre väčší dostrel v porovnaní z
predošlým typom a zlepšená prieraznosť granátov. Objavili sa však problémy z
rozptylom pri streľbe na väčšie vzdialenosti a úpravy v medzivojnovom obdobný boli
zamerané na elimináciu tohoto nedostatku. Výsledkom boli delá Mark 7 a 11 z menšou
komorou pre prachové náplne a ďalšími úpravami. Pre zjednodušenie logistiky
používali projektily Mk. 16 a menšie prachové náplne unifikované s typom 356/ 45
Mark 8,9,10,12. Zatiaľ čo trieda Tennesse mala od počiatku delové veže s
eleváciou 30°, u triedy New Mexico došlo k zdvihnutiu z pôvodných 15° až pri
modernizáciach.
40,6/ 45 Mark 5, 8
Posledné americké bitevné lode postavené pred zákazom stavby dohodnutým na
Washingtonskej konferencii, trieda Maryland (BB-46) boli vyzbrojené ôsmymi delami
Mark 1 kalibru 406mm. V porovnaní s predošlými delami kalibru 356mm mali ich projektily
výrazne lepšiu prieraznosť . V medzivojnovom obdobý boli modernizované na verzie Mark
5 a 8, zo zväčšenou komorou pre prachové náplne a ďalšími úpravami. Pôvodný
protipancierový granátu Mk. 3 o hmotnosti 957 kg nahradil nový účinnejší Mk. 5
,vážiaci 1 016 kg ,navrhnutý aj pre nové rýchle bitevné lode.
40,6/ 45 Mark 6
Zdokonalená a odľahčená verzia predošlých diel kalibru 406, skonštruovaná s
použitím najnovších technológii. Montovali sa do trojitých veží s maximálnou
eleváciou 45°, ktoré boli postavené ako varianta k štvorhlavňovým, s delami 35,6/
50 Mark B. Tie boli totiž pôvodne plánované v súlade s dohodami uzavretými na II.
Londýnskej konferencii v roku 1936 pre nové bitevné lode triedy North Carolina (BB-55). Nakoniec
však USA využilo tzv. únikovú klauzulu, a rozhodlo sa pre väčšiu ráž. Podľa
prvotných plánov mali strieľať granátmi Mk. 5, ale dobré výsledky, ktoré dosiahli
nové super-ťažké granáty Mk. 8 pri skúškach v roku 1938 zapríčinili zmeny v
projekte v roku 1939. Projektily Mk. 8 boli rozmerovo prakticky zhodné s
predchádzajúcim typom, obsahovali však menšie množstvo trhaviny a vďaka hmotnosti
až 1 225 kg sa vyznačovali vynikajúcou prieraznosťou. Aby ich mohli používať nové
bitevné lode, museli byť patrične upravené dopravníky granátov,k čomu došlo v
priebehu stavby. Typ Mk. 5 mohol byť tiež používaný, ale Mk. 8 predstavoval hlavný
typ munície. Určitou nevýhodou typu Mk. 8 bol menší dostrel 33 750 m vďaka väčšej
hmotnosti a nezmenenej prachovej náplni v porovnaní s 36 700m u typu Mk. 5. Po
dokončení sa bitevné lode triedy North Carolina nakrátko stali, až do
dokončenie japonských gigantov triedy Yamato najsilnejšie vyzbrojenými
bitevnými loďami na svete. Po nich boli delá použité aj na nasledujúcej triede South
Dakota (BB-57).
40,6/ 50 Mark 7
Pretože velenie námorníctva malo výhrady k maximálnemu dostrelu diel Mark 6 pri
použití protipancierových granátov typu Mk. 8, pre nové bitevné lode triedy Iowa (BB-61) požadovalo zmenu tohoto stavu.
Zvažovali sa dve varianty, jedna z nich rátala s novou verziou diel Mark 6 s hlavňou
predĺženou na 50 kalibrov a označenou ako Mark 7. Nakoniec však bolo rozhodnuté
použiť staršie delá 40,6/ 50 Mark 2 a 3, pôvodne plánované pre nikdy nedokončené
bitevné križníky triedy Lexington (CC-1) a bitevné lode triedy South Dakota (BB-49). Problémy s
kooperáciou medzi jednotlivými konštrukčnými kanceláriami pri vývoji však
spôsobili nekompatibilitu medzi projektovými vežami a priemerom barbiet, čo
zapríčinilo zmeny v plánoch. Pretože staršie delá Mark 2 sa nedali bez rozsiahlych
úprav už rozostavaných trupov použiť, museli sa konštruktéri vrátiť k
zavrhnutému typu Mark 7 a prekonštruovať delové veže. Podobne ako u predošlého typu
boli upravené aj dopravníky pre ťažšie granáty Mk. 8. Nové delá mali okrem
predĺženej hlavne a ďalších úprav aj zväčšenú komoru pre hnacie náplne. Strele
tak udeľovali väčšiu úsťovú rýchlosť a s tým súvisiaci väčší dostrel a
lepšie prieraznosť proti vertikálnemu pancieru v porovnaní s ich predchodcom. Proti
horizontálnemu pancieru sa však zhoršila z dôvodu väčšieho uhlu dopadu striel.
Týmito delami v počte až 12 kusov mali byť vyzbrojené aj projektované bitevné lode
triedy Montana (BB-67). Celkovo svojimi vyváženými parametrami predstavovali asi
najlepšie lodné delo použité na bitevnej lodi.
30,5/ 50 Mark 8
Úplne posledné americké ťažké lodné delo vzniklo evolúciou starého typu 305/ 50
Mark 7, prekonštruované v súlade s novými technológiami. Podobne ako pri nových
delách kalibru 406mm (a tiež 203mm), boli použité super-ťažké projektily o
hmotnosti až 517kg s vynikajúcimi prieraznými vlastnosťami porovnateľnými s delami
kalibru 356mm. Boli nimi vyzbrojené bitevné križníky triedy Alaska (CB-1) a
vysoká kadencia im napriek menšiemu kalibru dávala značnú palebnú silu. Trojdelové
veže sa spočiatku ukázali ako veľmi poruchové, ale problémy sa postupne podarilo
odstrániť.
Veľká Británia
38,1/ 42 Mark 1
Pravdepodobnejšie najvýkonnejšie lodné delo používané v prvej svetovej vojne
vzniklo evolúciou predošlého typu 34,3/ 45 Mark V. Vyznačovalo sa dobrými
balistickými vlastnosťami a spoľahlivosťou. V dobe zavedenia malo podobne ako jeho
predchodca výraznú prevahu v ničivej sile granátov a dostrele nad bežne
používanými nemeckými delami kalibrov 280 a 305mm. Montovalo sa do dvojdelových
veží, ktoré sa po prvý krát použili na superdreadnoughtoch triedy Queen Elizabeth. Následne
tvorili hlavnú výzbroj väčšiny britských ťažkých hladinových plavidiel
postavených v priebehu prvej svetovej vojny vrátane bitevných lodí triedy Revenge,
bitevných križníkov tried Repulse a Hood, ľahkých bitevných križníkov Couregous
a Glorius a niekoľkých monitorov. Delové veže použité na HMS Hood mali
ako jediné maximálnu eleváciu 30°, u ostatných to bolo len 20°. V medzivojnovom
obdobný boli veže niektorých lodí triedy Queen Elizabeth obdobne upravené a
navyše bol pre ne zavedené nový zdokonalený protipancierový granát, s ktorým
vzrástol dostrel na 29 720m. Tieto granáty sa postupne rozšírili do používania aj na
ostatné lode. Pomerne paradoxne sa tieto staré delá dostali do výzbroje poslednej
postavenej a asi najdokonalejšej britskej bitevnej lode HMS Vanguard. Pre nedostatok času pre
tvorbu úplne nových diel kalibru 406mm, boli použité modernizované veže pôvodne
patriace križníkom HMS Couregous a HMS Glorius, ktoré z nich boli
demontované pri prestavbe na lietadlové lode.
40,6/ 45 Mark 1
Tieto delá boli pôvodne určené pre nepostavené bitevné križníky projektu G3,
nakoniec sa však dostali do výzbroje bitevných lodí triedy Nelson, povolených
Washingtonskou konferenciou. Ich konštrukčná filozofia bola založená na teórii, že
ľahšie strely vystreľované s vyššou úsťovou rýchlosťou budú mať lepšie
prierazné vlastnosti. Táto teória bola chybná, čo spôsobilo, že delá značne
zaostávali v prieraznosti nielen za svojimi proťajškami kalibru 406mm, ale dokonca aj
za o čosi novšími delami kalibrov 380-381 z ľahšími strelami použitými na
moderných európskych bitevných lodiach. Pri skúškach sa trojdelové veže ukázali
ako veľmi poruchové, ale do začiatku 2. svetovej vojny sa podarilo odstrániť
väčšinu problémov. Navyše delá boli nepresné a mali krátku životnosť hlavne. Pre
vyriešenie tohoto problému mali neskoršie vyrobené kusy upravené drážkovanie hlavne
označené ako Mark 2 a zredukovanú hnaciu náplň. Mierne sa tým podarilo vyriešiť
nepriaznivý stav.
35,6/ 45 Mark 7
V snahe dodržať limit kalibru na 356mm presadený na II. Londýnskej konferencii v roku
1936, zaviedla Veľká Británia ako jediná na svete tento kaliber na svojich moderných
bitevných lodiach. Ostatné európske mocnosti zhodne použili kaliber 380-381 na svojich
plavidlách, naprojektovaných pred touto konferenciou a USA využilo únikovú klauzulu a
pre zmenu použilo hornú hranicu 406mm. Tieto delá boli pomerne nešťastnou
konštrukciou z nízkou úsťovou rýchlosťou strely na svoj kaliber, čo sa nepriaznivo
prejavilo najmä na penetračných schopnostiach inak nadštandardne ťažkého granátu.
Pre dosiahnutie porovnateľnej palebnej sily s inými bitevnými loďami pri čo
najnižšej váhe boli pre ne naprojektované štvorité veže. Pôvodne mali byť
použité tri, ale pre potreby úspory hmotnosti na zosilnenie pancierovania bola veža v
pozícii B nahradená dvojitou. Tieto veže, ako aj zásobovacie mechanizmy v barbetách
sa pri súbojoch lodí HMS Princ of
Wales a HMS King George V s
Bismarckom ukázali ako veľmi
poruchové a bolo vyvinuté mnoho úsilia na nápravu tohoto stavu. Časť problémov sa
podarilo odstrániť, ale ešte v roku 1943 pri súboji HMS Duke of York so Scharnhorstom sa problémy
objavili znova.
Japonsko
35,0/ 41 Type 41
Delá 35,6/ 45 Type 43, vyvinuté britskou firmou Vickers originálne pre bitevný
križník Kongo, boli následne produkované priamo v Japonsku ako model 350/ 45
Type 41 (napriek označeniu, ráž ostala 356mm) pre jej sesterské lode, ako aj pre
nasledujúce triedy Fuso a Hyuga. Bola to veľmi vydarená konštrukcia z
vyváženými parametrami. Montovali sa vždy do dvojhlavňových veží s na svoju dobu
pomerne vysokou eleváciou 25°. V prvej sérii modernizácii v priebehu dvadsiatich rokov
sa následne zvýšila na 33°, v druhej sérii v tridsiatich rokoch až na 43°. Vďaka
tomu aj napriek ľahšiemu granátu mali mierne väčší dostrel ako podstatne
modernejšie britské delá Mark 7.
41,0/ 45 Type 3
Tieto delá vznikli evolúciou predchádzajúceho Type 43 kalibru 356mm a britských Mark
1 kalibru 381mm. V dobe zavedenia do služby v roku 1921 na bitevnej lodi Nagato predstavovali spolu s americkými
delami Mark 5 kalibru 406mm asi najvýkonnejšie lodné delá na svete. Dvojdelové veže
boli podobné britským typom, pričom reflektovali skúsenosti z prvej svetovej vojny a
boli od počiatku konštruovaná na eleváciu 30°. V medzivojnovom období bola táto
hodnota pri modernizácii zvýšená na 43°. Pôvodne strieľali protipancierovými
granátmi 88 Shiki, tie však boli nahradené modelom 91 Shiki, optimalizovaným pre
zasahovanie podvodných, slabšie chránených častí trupov možných protivníkov.
46,0/ 45 Type 94
Jednoznačne najväčšie a najúčinnejšie delo použité na bitevnej lodi, vďaka
obrovským granátom o hmotnosti 1460kg nemali sebe rovných v penetračných a ničivých
schopnostiach. Jedine americké delá Mark 6 a 7 strieľajúce superťažké granáty
kalibru 406mm s nimi mohli čiastočne držať krok. Obrovské rozmery spôsobovali
problémy pri výrobe a veľký spätný ráz pri streľbe na nosič vylučovali montáž
na menšie plavidlá. Preto sa dostali do výzbroje jedine dvoch superbitevných lodí
triedy Yamato. Aj u nich však obrovské
tlakové vlny pri streľbe spôsobovali problémy a posádky protilietadlových diel na
museli počas paľby hlavných diel opustiť svoje odkryté stanoviská.
Nemecko
28,0/ 54,5 SK C/34
Zdokonalená verzia typu 28,0/ 52 SK C/28 použitého na vreckových bitevných lodiach
triedy Deutschland, s
vylepšenou balistikou a hlavne podstatne dokonalejšou muníciou. Nový protipancierový
granát vážil o 10% viacej ako pôvodný, čo sa priaznivo prejavilo na dostrele a
najmä na penetračných vlastnostiach. Tie výrazne predčili všetky staršie delá
kalibru 305 a na kratšie vzdialenosti sa dokonca dorovnávali aj starším delám kalibru
356mm! Montovali sa do trojitých veží, vynikali vysokou kadenciou 3,5 rany za minútu a
veľkým dostrelom vďaka maximálnej elevácii 40°. Vyzbrojené nimi boli bitevné
križníky triedy Scharnhorst
a pre ich dobré vlastnosti Holandsko plánovalo zakúpiť odvodenú verziu, určenú pre
vlastné bitevné križníky projektu 1047.
38,0/ 52 SK C/34
Pôvodne boli určené už pre lode triedy Scharnhorst, pre veľké
zdržanie vo vývoji však u nich boli nakoniec použité delá kalibru 280mm. Podobne ako
nové francúzske delá kalibru 380mm boli veľmi výkonné a to aj napriek tomu, že
strieľali ľahším granátom (800kg v porovnaní s 884). Na vzdialenostiach nad 25 km
však už strácali krok. Ich veľkou výhodou však bola vysoká kadencia, najmä v
porovnaní s inak celkovo výkonnejšími talianskymi kanónmi. Montovali sa do
dvojdelových veží s pomerne malou maximálnou eleváciou 30°, čo sa prejavilo na
maximálnom dostrele. Okrem triedy Bismarck
nimi mali byť vyzbrojené aj projektované bitevné križníky triedy O. Počas
plánovanej rozsiahlej rekonštrukcie mal byť prezbrojený batériou šiestich diel aj
bitevný križník Gneisenau, ako
náhradu za predošlé nedostatočné vyzbrojenie 9x280mm.
Francúzsko
30,5/ 45 model 1910
Priemerná konštrukcia, ktorou boli vyzbrojené dreadnoughty triedy Courbet. Prvotne mali veže eleváciu
jedine 12° a výsledkom toho krátky dostrel 12 500m. Pri modernizáciach v medzivojnovom
období vzrástla na 23° a dostrel na 26 300m.
34,0/ 45 model 1912
Nové delo zavedené ako reakcia na výzbroj britských superdreadnoughtov malo podobne
ako jeho predchodca veže obmedzené na eleváciu 12° a veľmi krátky dostrel. Celkom
piatimi dvojitými vežami disponovali bitevné lode triedy Provence a delá mali byť použité
aj na plánovaných superdreadnoughtoch triedy Normandie. U nich boli prvý krát v
histórii projektované štvorhlavňové veže a táto konštrukcie, aj keď ich stavba
bola nakoniec zrušená ovplyvnila aj vývoj nasledujúcich francúzskych lodí. Trieda Provence
prešla v medzivojnovom období modernizáciami veží, pri ktorých sa maximálna
elevácia zväčšila na 23°.
33,0/ 52 model 1931
Moderné delo vyvinuté pre bitevné križníky triedy Dunkerque, postavenými ako protiváha
vreckovým bitevným lodiam triedy Deutschland.
Vďaka vysokej úsťovej rýchlosti strely malo vynikajúce penetračné vlastnosti,
ktorými prekonávalo aj podstatne ťažšie strely diel kalibru 356mm. Pre úsporu
hmotnosti boli podobne ako u nedostavanej triedy Normandie použité štvordelové
veže, tentoraz však dve namiesto troch a obe boli umiestnené v prednej časti trupu.
Veže boli v polovici rozdelené pancierovou a v podstate to boli dve samostatné
dvojdelové postavenia, každé vybavené potrebnými mechanizmami. Konštrukcia veží
však nebola najšťastnejšia a pretože delá boli umiestnené príliš blízko seba,
trpeli veľkým rozptylom. Takisto systém zásobovania granátmi neumožňoval naplno
využiť vysokú teoretickú kadenciu diel 3 rany/ min a delá stačil zásobovať jedine
na 1,5-2 rany/ min.
38,0/ 45 model 1935
Ďalší francúzsky typ už bolo delo určené pre plnohodnotné bitevné lode triedy Richelieu.
Samotné delá a aj veže z barbetami vychádzali z predošlých konštrukcií a mali aj
podobné nedostatky v zásobovacom systéme, ktoré znižovali reálnu kadenciu. Pre
nedostatok originálnej munície po prevzatí bitevnej lode Richelieu Slobodnými Francúzmi boli
v USA skonštruované a vyrábané nové prachové náplne a dokonalejšie
protipancierové granáty. Používali sa aj prachové náplne pôvodne určené pre 330mm
delá triedy Dunkerque. Zatiaľ čo
na lodiach triedy Richelieu boli obe delové veže umiestnené v prednej časti
trupu a mali tak pomerne obmedzenú možnosť streľby smerom dozadu, projektovaná
osamotená jednotka Gascogne mala mať veže rozostavené rovnomerne po jednej v
prednej a zadnej časti trupu.
Taliansko
32,0/ 43,8 model 1934/ model 1936
Pri rozsiahlych modernizáciach dreadnoughtov tried Conte Di Cavour a Caio Duilio, bola demontovaná
stredná trojitá delová veža a palebná sila tak klesla z pôvodných 13 na 10 diel
kalibru 305mm. Tento nedostatok taliansky konštruktéri eliminovali vskutku originálnym
spôsobom a upravili originálne delá 30,5/ 46 model 1909 tak, že ich prevŕtali na
kaliber 320mm a primerane k tomu upravili ostatné časti. Tým vzrástla hmotnosť
protipancierového granátu z 452kg na 525kg a zlepšili sa jeho prierazné vlastnosti.
Zároveň boli zmodernizované aj delové veže u ktorých sa zväčšila elevácie z 20°
na 27° u triedy Conte Di Cavour (označené ako model 1934) a na 30° u neskoršie
rekonštruovanej Caio Duilio (označené ako model 1936). U modernizovaných diel
sa síce zväčšil rozptyl, ale podarilo sa dosiahnuť požadovaný nárast palebnej sily
a napriek menšiemu počtu diel modernizované plavidlá len minimálne zaostávali za
stavom pred modernizáciou.
38,1/ 50 model 1934
Pre nové bitevné lode triedy Vittorio
Vennetto bola napriek možnosti použitia kalibru 406mm vybraná menšia ráž
381mm. Tieto delá mali výborné balistické vlastnosti , dostrelom a penetračnými
schopnosťami prekonávali aj podobné nemecké a francúzske konštrukcie tohto kalibru,
nehovoriac o starých britských z prvej svetovej vojny. Daňou za to bol väčší
rozptyl, nízka kadencia a krátka životnosť hlavne. Montovali sa do trojitých
delových veží, rozmiestnených klasicky dve v prednej časti trupu a jedna v zadnej.
ZSSR
30,5/ 52 model 1907
Tieto delá ruskej konštrukcie predstavovali v svojej dobe jedny z najvýkonnejších vo
svojej kategórii. Oproti svojim proťajškom strieľali omnoho ťažšími granátmi na
väčšie vzdialenosti. Tvorili hlavnú výzbroj dreadnoughtov tried Sevastopol a Imperatrica
Maria, na ktorých sa montovali do moderných trojitých veží s pomerne vysokou
eleváciou 25° a dosahovali dostrel 24 400m. V medzivojnovom období postupne prešli
veže na troch preživších lodiach triedy Sevastopol (premenovanej na Parižskaja
Kommuna) úpravami, pri ktorých sa zvýšila maximálna elevácia na 40° a primerane
k tomu dostrel vzrástol na 29 800m. Upravené boli aj zásobovacie mechanizmy, čím sa
zdvihla kadencia z pôvodných 1,8 na 2,2 rany/ min.
Tab. 1: Parametre diel používaných na bitevných lodiach a križníkoch v 2 s.v.
| Trieda | Typ dela | úsťová rýchlosť [m/s] |
hmotnosť strely [kg] |
hmotnosť hn.náplne [kg] |
max. dostrel/ elevácia [km/°] |
praktická kadencia |
| Arkansas | 30,5/ 50 Mark 7 | 884 | 395 | 152,86 | 25.000 / 20° | 2 |
| New York, Nevada Penssylvania 1 |
35,6/ 45 Mk. 8, 9, 10 12 |
792 792 |
635 680 |
190,5 | 21.030 / 15° 31.360 / 30° |
1,25-1,75 |
| New Mexico, Tennesse 2 | 35,6/ 50 Mk. 7, 11 | 823 | 680 | 190,5 | 33.050 / 30° | 1,75 |
| Maryland | 40,6/ 45 Mark 5, 8 | 768 | 1 016 Mk.5 | 247,18 | 32.000 / 30° | 1,5 |
| North Carolina, South Dakota | 40,6/ 45 Mark 6 | 701 | 1 225 Mk.8 | 247,04 | 33.750 / 45° | 2 |
| Iowa | 40,6/ 50 Mark 7 | 762 | 1 225 Mk.8 | 301,5 | 38.720 / 45° | 2 |
| Alaska | 30,5/ 50 Mark 8 | 762 | 517 | 123,67 | 35.270 / 45° | 2,4-3 |
| Queen Elizabeth, Revenge, Repulse, Hood, Vanguard 3 |
38,1/ 42 Mark 1 | 752 749 |
871, 4crh 879, 6crh |
196,0 | 21.700 / 20° 29.720 / 30° |
2 |
| Nelson 4 | 40,6/ 45 Mark 1 dr. 40,6/ 45 Mark 2 dr. |
788 797 |
929 | 224,5 | 35.745 / 40° 36.375 / 40° |
1,5 1,5 |
| King George V | 35,6/ 45 Mark 7 | 757 | 721 | 153,4 | 35 260 / 40° | 2 |
| Kongo, Fuso, Hyuga 5 | 35,0/ 41 Type 41 | 770 | 673,5 | 142,3 | 35.450 / 43° | 2 |
| Nagato | 41,0/ 45 Type 3 | 780 | 1 020 | 219,0 | 38.725 / 43° | 1,5-2,5 |
| Yamato | 46,0/ 45 Type 94 | 780 | 1 460 | 360.0 | 42.030 / 45° | 1,5-2 |
| Scharnhorst | 28,0/ 54,5 SK C/34 | 890 | 330 | 124,0 | 40.930 / 40° | 3.5 |
| Bismarck | 38,0/ 52 SK C/34 | 820 | 800 | 212,0 | 36 520/ 30° | 2,3-3 |
| Courbet | 30,5/ 45 model 1910 | 783 | 432 | 124,3 | 26.300 / 23° | 1,5-2 |
| Provence | 34,0/ 45 model 1912 | 780 | 575 | 153,5 | 26.600 / 23° | 2 |
| Dunkerque 6 | 33,0/ 52 model 1931 | 870 | 560 | 192,0 | 41.700 / 35° | 1,5-2 |
| Richelieu | 38,0/ 45 model 1935 | 830 | 884 | 288,0 | 41.700 / 35° | 1,2-2,2 |
| Conte Di Cavour (mod 34), Caio Duilio (mod 36) |
32,0/ 43,8 model 1934 32,0/ 43,8 model 1936 |
830 | 525 | 175,0 | 28.600 / 27° 29.400 / 30° |
2 |
| Vittorio Veneto | 38,1/ 50 model 1934 | 850 | 885 | 222,2 | 42.800 / 36° | 1,3 |
| Parižskaja Kommuna (ex Sevastopol) |
30,5/ 52 model 1907 | 762 | 471 | 132,0 | 29.800 / 40° | 2,2 |
| 1) | New York používal počas celej vojny staršie protipancierové granáty o hmotnosti 635 kg. Časť zdrojov sa zhoduje, že delové veže neboli modernizované a maximálna elevácia ostala na hranici 15°, niektoré uvádzajú, že v novembri 1941 bolo prevedené zvýšenie na 30°. |
| 2) | USS Tennesse používala do roku 1942 starší model Mark 4, ostatné plavidlá už boli v tej dobe vybavené modernizovanými delami |
| 3) | 3) Úsťová rýchlosť strely v oboch prípadoch platí
pre stredne opotrebované hlavne, pre porovnanie pri novej hlavni s granátom 4 crh je
785m/ s. V priebehu 30 rokov boli na niektorých plavidlách 381mm delá a ich lafety modernizované, pričom sa zvýšila ich maximálna elevácia z 20° na 30° a bol skonštruovaný nový dlhší a aerodynamicky dokonalejší protipancierový granát označovaný aj ako 6 crh. Tieto zmeny boli na počiatku vojny zavedené jedine na lodiach HMS Warspite, HMS Renown, HMS Valiant a HMS Queen Elizabeth. Pre ostatné nemodernizované plavidlá HMS Malaya, HMS Barham, HMS Repulse a celu triedu Revenge bola vyvinutá zväčšená prachová náplň tzv. super charge o hmotnosti 222,2 kg, s ktorou pri použití staršieho streliva označovaného ako 4 crh vzrástol dostrel na 26 240m pri maximálnej elevácii 20°. Tieto náplne sa nemohli používať na modernizovaných lodiach pri elevácii 30° (jedine do 20°), pretože výrazne znižovali životnosť hlavne. Používali sa však v pobrežných batériach a strele udeľovali úsťovú rýchlosť 804m/ s a dostrel 33 380m pri elevácii 30°. HMS Hood bol výnimkou, pretože používal 4 crh granáty, ale veže boli od počiatku stavané na eleváciu 30° a dosahoval maximálny dostrel 26 520m. |
| 4) | Pretože projektily nadmerne opotrebovávali hlaveň a znižovali presnosť streľby, bolo zavedené nové drážkovanie Mk. 2, ktoré spolu s ďalšími úpravami mierne zlepšili presnosť |
| 5) | Japonská klasifikácia ich označuje ako 35cm, v skutočnosti však mali 35,6 cm. |
| 6) | Projektovaná kadencia diel bola 3 rany/ min, ale nabíjací systém bol chybne navrhnutý a delá stačil zásobovať jedine na 1,5-2 rany/ min. |
Granáty
Základný typ munície ,používanej na počiatku druhej svetovej vojny na bitevných lodiach a križníkoch , tvorili protipancierové granáty (označované ako AP - Armour Piercing). Väčšina typov bola vybavená prieraznou čiapočkou, ktorá výrazne zlepšovala penetráciu proti pancierom z povrchovo tvrdených ocelí a ich presné označenie znelo APC - Armour Piercing Capped. Niektoré námorníctva naďalej ostávali pri označení AP, ale drvivá väčšina používaných typov bola v skutočnosti typu APC.
Granáty kategórie APC boli na počiatku vojny doplňovaný malým (v závislosti od užívateľa) počtom trieštivo-trhavých striel s minimálnymi penetračnými schopnosťami, zato s podstatne väčším účinkom na nechránené, alebo slabo obrnené ciele. Tieto granáty boli označované ako HE - High Explosive, alebo HC - High Capacity. Postupne s priebehom vojny, keď sa zväčšoval počet misií zameraných na ostreľovanie pobrežia, vzrastal aj počet trieštivo-trhavých granátov na úkor protipancierových.
Ďalší typ streliva predstavovali britské projektily kalibru 381 mm označované ako CPC - Common Pointed Capped odvodené od bežných HE granátov, ale s ľahkou prieraznou čiapočkou mierne zlepšujúcou penetračné schopnosti. Tieto strely boli spočiatku vo výzbroji bitevných križníkov triedy Repulse a Hood a boli určené pre boj so slabo obrnenými križníkmi. Podobnými strelami ráže 380mm označovanými ako SAP - Semi-Armour Piercing disponovala aj Kriegsmarine, tá však s nimi rátala proti pancierovým palubám a stropom delových veží pri streľbách na veľké vzdialenosti. Strelami SAP kalibru 280 mm určeným špeciálne proti križníkom však disponovali bitevné križníky triedy Scharnhorst a vreckové bitevné lode triedy Deutschland. Tie však oproti britským CPC a nemeckým SAP ráže 380mm nemali prieraznú hlavičku.
Unikátnou granátmi disponovalo zhruba od roku 1942 japonské císarské námorníctvo. Pre všetky typy diel boli vyvinuté strely nazvané Sankaidan (japonsky trieštivý), čo boli v podstate protilietadlové trieštivo-trhavé granáty naplnené množstvom trubiek zo zápalnou zmesou aktivované časovým zapaľovačom v určitej vzdialenosti. Pri explózii sa proti lietadlu vytváral kónus o uhle 20° zo zmeti črepín a plameňov zo zápalných trubiek. Tieto granáty označované ako 3 Shiki sa používali aj na ostreľovanie pobrežia.
Spojené Štáty Americké
V medzivojnovom období venovali mnoho úsilia vo vývoji protipancierových gránatov a ich konštrukčná filozofia reflektovala požiadavku na čo najvyššie penetračné schopnosti pri širokom rozsahu uhlov dopadu. V porovnaní s inými granátmi obsahovali menšie množstvo trhaviny, čo znižovalo ničivý účinok po explózii, zato však boli výrazne ťažšie, vďaka čomu mali spolu s výborným tvarovaním väčšiu prieraznosť. Zdokonalené projektily boli v tridsiatich rokoch vyvinuté pre delá kalibru 356mm (typ Mk. 16) ako aj 406mm (typ Mk. 5). Super-ťažké granáty Mk. 8, vyvinuté pre moderné bitevné lode, tento trend ešte zvýraznili. Obrovskou výhodou amerických striel bolo, že si svoje výborné penetračné vlastnosti zachovávali aj pri vysokých uhloch dopadu nad 30°, čo nedokázali žiadne iné. Podobne to bolo aj proti pancieru o väčšej hrúbke ako bol priemer strely.
Veľká Británia
Britské granáty obsahovali väčšie množstvo trhaviny ako americké a po výbuchu mali väčší ničivý črepinový účinok, na druhej strane však penetračnými vlastnosťami zaostávali za svojimi proťajškami v radoch spojencov aj protivníkov. Pri uhloch dopadu nad 35° proti pancieru o menšej hrúbke ako bol priemer strely, mali tendencie sa lámať, alebo odrážať.
Japonsko
Japonské strely vychádzali zo starších britských z obdobia 1. svetovej vojny, čo spôsobilo, že mali horšie prierazné vlastnosti, hlavne pri uhloch dopadu väčších ako 20°. To spôsobila aj iná filozofia použitia zameraná na zásahy slabšie opancierovaných podvodných častí trupu. Preto mali japonské granáty zapaľovače s veľmi dlhým oneskorením (vôbec najdlhším zo všetkých typov), aby predčasne neexplodovali vo vode, ešte pred tým ako dosiahnu trup cieľa. To spôsobovalo, že pri zásahu do slabšie chránených častí trupu jednoducho nemali čas vybuchnúť, na to potrebovali, aby ich konštrukcia cieľa dostatočne spomalila.
Nemecko
Nemecké projektily vynikali vysokou prieraznosťou pri uhloch dopadu do 30°. Za touto hranicou však ich účinnosť značne klesala, najmä proti pancieru o väčšej hrúbke ako bol priemer strely. Vďaka veľkému objemu trhaviny mali veľký ničivý črepinový účinok. Vojnové skúsenosti však ukazovali na veľkú poruchovosť zapaľovačov a tak sa pomerne často stávalo, že strely nevybuchli.
Francúzsko
Originálne francúzske strely mali pri väčších uhloch dopadu podobné vlastnosti ako britské, i keď pri menších ich prekonávali prieraznosťou. Bitevná loď Richelieu používala po rekonštrukcii v roku 1943 nové americké granáty podobné 356mm typu Mk. 16.
Taliansko a Rusko
O talianskych strelách je málo dostupných informácií, prvé modely konštrukčne vychádzali z britských z obdobia 1. svetovej vojny. Ruské boli na tom spočiatku podobne, neskoršie pred druhou svetovou vojnou Rusko spolupracovalo s nemeckom a talianskom.
Tab. 2: Penetračné schopnosti protipancierových granátov
kalibru 406mm
a viac v závislosti od vzdialenosti
| Typ dela | JP - 41,0/ 45 Type 3 |
GB - 40,6/ 45 Mark 1 dr. |
US - 40,6/ 45 Mark 5, 8 |
US - 40,6/ 45 Mark 6 |
US - 40,6/ 45 Mark 7 |
JP - 46,0/ 45 Type 94 |
| Typ granátu hmotnosť granátu hmotnosť trhaviny |
91 Shiki 1 020 kg 14,89 kg |
Mark Ib 929 kg 23,2 kg |
Mark 5 1 016 kg 15,2 kg |
Mark 8 1 225 kg 18,4 kg |
Mark 8 1 225 kg 18,4 kg |
Type 91 1 460 kg 33,85 kg |
| Úsť. rýchlosť strely | 780 m/s | 788 m/s | 768 m/s | 701 m/s | 762 m/s | 780 m/s |
| Vzdialenosť | ||||||
| 13 716m | - | 366/ 50 | - | 520/ 77 | 585/ 71 | - |
| 18 000 - 18 300m | - | 310/ 72 | 412/ 90 | 448/ 109 | 509/ 99 | - |
| 20 000m | - | - | - | - | - | 566 /167 |
| 22 000 - 23 000m | - | 261/ 99 | 349/ 121 | 382/ 146 | 441/ 131 | - |
| 27 000 - 28 000m | - | 224/ 130 | 297/ 158 | 324/ 194 | 380/ 169 | - |
| 30 000m | - | - | - | - | - | 416/ 230 |
| 32 000 - 32 500m | - | 193/ 165 | 254/ 207 | 266/ 268 | 329/ 215 | - |
| 36 576m | - | - | 210/ 289 | - | 280/ 286 | - |
Tab. 3: Penetračné schopnosti protipancierových granátov
kalibru 380 - 381mm
v závislosti od vzdialenosti
| Typ dela | IT - 38,1/ 50 model 1934 |
FR - 38,0/ 45 model 1935 |
GE - 38,0/ 52 SK C/34 |
GB - 38,1/ 42 Mark 1 |
| Typ granátu hmotnosť granátu hmotnosť trhaviny |
- 885 kg - |
- 884 kg 21,9 kg |
- 800 kg 18,8 kg |
Mark XVIIb(6crh) 879 kg 22,0 kg |
| Úsť. rýchlosť strely | 850 m/s | 830 m/s | 820 m/s | 749 m/s |
| Vzdialenosť | ||||
| 18 000 - 18 300m | 510/ 73 | - | 419/ 75 | 297/ 72 |
| 22 000 - 23 000m | - | 393/ 105 | 393/ 104 | 259/ 121 |
| 27 000 - 28 000m | 380/ 130 | 331/ 138 | 304/ 126 | 229/ 145 |
| 35 000m | - | 280/ 211 | - | - |
Tab. 4: Penetračné schopnosti protipancierových granátov
kalibru 330 - 356mm
v závislosti od vzdialenosti
| Typ dela | FR - 34,0/ 45 model 1912* |
FR - 33,0/ 52 model 1931 |
JP - 35,0/ 45 Type 41* |
GB - 35,6/ 45 Mark 7 |
US - 35,6/ 45 Mk 8,9,10,12** |
US - 35,6/ 50 Mark 7, 11 |
| Typ granátu hmotnosť granátu hmotnosť trhaviny |
M1924 575 kg - |
- 560 kg - |
91 Shiki 673,5 kg 11,1 kg |
Mark VIIb 721 kg - |
Mark 16 680 kg - |
Mark 16 680 kg - |
| Úsť. rýchlosť strely | 780 m/s | 870 m/s | 770 m/s | 757 m/s | 792 m/s | 823 m/s |
| Vzdialenosť | ||||||
| 13 530 - 13 716m | - | - | - | 335/ 50 | 406/ - | 426/ 54 |
| 17 000 - 18 300m | - | - | - | 285/ 73 | 356/ - | 349/ 77 |
| 22 000 - 23 000m | - | 342/ 105 | - | 241/ 102 | 300/ 102 | 286/ 103 |
| 25 000 - 26 000m | - | - | - | -/ 121 | 254/ - | - |
| 27 500m | - | 292/ 110 | - | - | - | 297/ 135 |
| 32 000m | - | - | - | - | 203/ - | 199/ 177 |
* absencia údajov
** údaje na základe teoretických výpočtov, v reály nižšie hodnoty
Tab. 5: Penetračné schopnosti protipancierových granátov
kalibru 280 - 320 mm
v závislosti od vzdialenosti
| Typ dela | RU - 30,5/52 model 1907 |
IT - 32,0/3,8 model 1934* |
FR - 30,5/ 45 model 1910* |
GE - 28,0/4,5 SK C/34 |
US - 30,5/50 Mark 7 |
US - 30,5/50 Mark 8 |
| Typ granátu hmotnosť granátu hmotnosť trhaviny |
model 1911 471 kg 12,96 kg |
- 525 kg - |
- 432 kg - |
P.Spr.Gr L/44 330 kg 7,84 kg |
Mark 15 395 kg - |
Mark 18 517 kg 7,7 kg |
| Úsť. rýchlosť strely | 762 m/s | 830 m/s | 783 m/s | 890 m/s | 884 m/s | 884 m/s |
| Vzdialenosť | ||||||
| 13 530 - 13 716m | - | - | - | 335/ 50 | 406/ - | 426/ 54 |
| 17 000 - 18 300m | - | - | - | 285/ 73 | 356/ - | 349/ 77 |
| 22 000 - 23 000m | - | 342/ 105 | - | 241/ 102 | 300/ 102 | 286/ 103 |
| 25 000 - 26 000m | - | - | - | -/ 121 | 254/ - | - |
| 27 500m | - | 292/ 110 | - | - | - | 297/ 135 |
| 32 000m | - | - | - | - | 203/ - | 199/ 177 |
*absencia údajov
Tab.6: Uhly dopadov protipancierových granátov v závislosti od vzdialenosti
| Typ dela | Vzdialenosť streľby [m] |
|||||||||
| 9 140- 10 000 |
15 000- 16 000 |
18 000- 18 300 |
20 000 | 22 860- 23 770 |
25 000 | 27 430 | 30 000 | 32 000- 32 920 |
35 000- 36 576 |
|
| US - 40,6/ 50 Mark 7 | 5,7 | - | 14,9 | - | 21,1 | - | 28,25 | - | 36,0 | 45,47 |
| US - 30,5/ 50 Mark 8 | 6,0 | - | 17,5 | - | 25,3 | - | 32,8 | - | 44,5 | - |
| US - 40,6/ 45 Mark 6 | 6,8 | - | 17,9 | - | 25,4 | - | 34,1 | - | 45,2 | - |
| US - 40,6/ 45 Mark 5, | 5,9 | - | 16,3 | - | 25,1 | - | 31,7 | - | 42,4 | - |
| US - 35,6/ 50 Mk. 7, 11 | 5,61 | - | 16,33 | - | 24,08 | - | 33,0 | - | 42,5 | - |
| GB - 35,6/ 45 Mark 7 | 6,5 | - | 18,2 | - | 26,4 | - | 35,6 | - | 46,1 | - |
| GB - 40,6/ 45 Mk. 1 dr. | 5,9 | - | 16,5 | - | 24,6 | - | 33,5 | - | 43,7 | - |
| GB - 38,1/ 42 Mark 1* | 7,3 6,6 |
- - |
22,3 18,3 |
- - |
32,0 26,3 |
- - |
- 35,6 |
- - |
- - |
- - |
| JP - 46,0/ 45 Type 94 | 7,2 | 11,5 | - | 16,5 | - | 23,0 | - | 31,4 | - | - |
| JP - 41,0/ 45 Type 3 | 7,5 | 11,8 | - | 17,5 | - | 24,5 | - | 34 | - | - |
| JP - 35,0/ 41 Type 41 | 7,5 | 12,4 | - | 18,9 | - | 27,5 | - | 35,9 | - | - |
| GE - 38,0/ 52 SK C/34 | 5,8 | 10,4 | - | 16,4 | - | 23,8 | - | 31,9 | - | 40,3 |
| GE - 28,0/ 54,5 SK C/34 | 5,7 | 10,3 | - | 17,2 | - | 25,7 | - | 35,3 | - | 44,0 |
| FR - 38,0/ 45 mod 1935 | 5,2 | 9,0 | - | 14,0 | - | 20,2 | - | 27,2 | - | 38,1 |
| FR - 33,0/ 52 mod 1931 | 5,2 | 9,1 | - | 14,2 | - | 21,3 | - | 28,8 | - | 36,8 |
| IT - 38,1/ 50 mod 1934 | 5,0 | 8,7 | - | 13,4 | - | 19,3 | - | - | 26,1 | 37,6 |
| RU - 30,5/ 52 mod 1907 | 8,42 | 19,4 | 24,52 | - | 36,2 | - | - | - | - | - |
* - prvý riadok granát 4crh, druhý pre 6crh
Porovnanie
V nasledujúcej tabuľke sú v postupnosti podľa jednotlivých flot a času zaradenia prvého plavidla triedy do služby (ako pri časti venovanej delám), zoradené jednotlivé triedy bitevných lodí a križníkov. Z tabuľky je jasný postupný vzrast hmotnosti bočnej salvy spojený s rastom kalibru u novších lodí. Na druhej strane staršie plavidlá, vybavené väčším počtom diel menšej ráže, vďaka malému nárastu praktickej kadencie na moderných delách udržiavali výhodu väčšieho počtu vystrelených rán za minútu a tým aj väčšiu pravdepodobnosť zásahu. Čiastočne týmto faktorom znižovali aj prevahu v hmotnosti streliva vystreleného za 1 minútu oproti moderným delám a to aj napriek podstatne menšej hmotnosti striel. Extrémnym ukazovateľom významu praktickej kadencie boli bitevné križníky triedy Scharnhorst, ktoré aj napriek zďaleka najľahšiemu 280mm granátu mali vďaka vysokej rýchlosti streľby 3,5 rany za minútu prevahu v hmotnosti streliva vystreleného za jednu minútu nielen nad staršími loďami tried Arkansas, Texas, Courbet, ktorých delá ani strelivo neprešlo výraznejšími úpravami, ale aj nad značne modernizovanými triedami Repulse, Conte Di Cavour a Caio Duilio a aj novými bitevnými križníkmi triedy Dunkerque. Najzaúmavejšie však je, že len minimálne v tejto hodnote zaostávali za modernými bitevnými loďami triedy Vittorio Veneto z inak výrazne výkonnejšími delami kalibru 381mm. Vojnové skúsenosti ukázali, že maximálny dostrel nehrá až takú veľkú úlohu a všeobecne sa dá povedať, že hodnota 25-30km v závislosti od typu bojiska plne postačovala. Dostrel nad 30km sa dá považovať v námorných bojoch za luxus, veľký význam však má pri ostreľovaní pobrežia.
Celkovo sa dajú porovnávané lode zoradiť do troch kategórií podľa palebnej sily. V najslabšej sú prvé dreadnoughty spolu so starými aj novými bitevnými križníkomi. V strednej sú superdreadnoughty a moderné európske bitevné lode a v najsilnejšej moderné bitevné lode americkej a japonskej proveniencie.
Tab. 7: Palebná sila jednotlivých tried bitevných lodí a križníkov v 2 s.v.
| Trieda | počet diel x kaliber |
hmotnosť strely [kg] |
max. dostrel [m] |
hmotnosť bočnej salvy [kg] |
počet rán / min |
hmotnosť streliva za 1min [kg] |
| Arkansas | 12x305 | 395 | 25 000 | 4 740 | 24 | 9 480 |
| New York | 10x356 | 635 | 21 030 | 6 350 | 13 | 8 255 |
| Nevada | 10x356 | 680 | 31 360 | 6 800 | 18 | 12 240 |
| Pennsylvania, New Mexico, Tennesse |
12x356 | 680 | 31 360 33 650 |
8 160 | 21 | 14 280 |
| Maryland | 8x406 | 1 016 | 32 000 | 8 128 | 12 | 12 192 |
| North Carolina, South Dakota | 9x406 | 1 225 | 33 750 | 11 025 | 18 | 22 050 |
| Iowa | 9x406 | 1 225 | 38 720 | 11 025 | 18 | 22 050 |
| Alaska | 9x305 | 517 | 35 270 | 4 653 | 22 | 11 374 |
| Repulse Renown |
6x381 | 871 | 21 700 29 720 |
5 226 | 12 | 10 452 |
| Vanguard, Hood, Queen Elizabeth, Revenge |
8x381 | 871 | 29 720 21 700 |
6 968 | 16 | 13 936 |
| Nelson | 9x406 | 929 | 36 375 | 8 361 | 14 | 13 006 |
| King George V | 10x356 | 721 | 35 260 | 7 210 | 20 | 14 420 |
| Kongo | 8x356 | 673,5 | 35 450 | 5 388 | 16 | 10 776 |
| Fuso, Hyuga | 12x356 | 673,5 | 35 450 | 8 082 | 24 | 16 164 |
| Nagato | 8x410 | 1 020 | 38 725 | 8 160 | 12 | 12 240 |
| Yamato 1 | 9x460 | 1 460 | 42 030 | 13 140 | 15 | 21 900 |
| Scharnhorst | 9x280 | 330 | 40 930 | 2 970 | 32 | 10 560 |
| Bismarck | 8x380 | 800 | 36 520 | 6 400 | 18 | 14 440 |
| Courbet 2 | 12x305 | 432 | 26 300 | 4 320 | 20 | 8 640 |
| Provence 3 | 10x340 | 575 | 26 600 | 5 750 | 20 | 11 500 |
| Dunkerque 4 | 8x330 | 560 | 41 700 | 4 480 | 16 | 8 960 |
| Richelieu 5 | 8x380 | 884 | 41 700 | 7 072 | 14 | 12 376 |
| Conte Di Cavour, Caio Duilio |
10x320 | 525 | 28 600 29 400 |
5 250 | 20 | 10 500 |
| Vittorio Veneto | 9x381 | 885 | 42 800 | 7 965 | 12 | 10 620 |
| Parižskaja Kommuna (ex Sevastopol) | 12x305 | 471 | 29 800 | 5 652 | 26 | 12 246 |
obr. 3: Porovnanie minutovej strelby I - počet vystrelených granátov x celková hmotnosť streliva za 1 minútu
obr. 4: Porovnanie minutovej strelby I - počet vystrelených granátov x hmotnosť 1 granátu
V rámci objektivity porovnávania palebnej sily jednotlivých tried bitevných lodí a križníkov je nutné rozdeliť ju do niekoľkých oblastí.
Prvou je porovnanie maximálnej hmotnosti bočnej salvy, kde zohráva hlavnú úlohu hmotnosť strely odvíjajúca sa od kalibru a počet diel. Prvé pozície sú teda jednoznačne obsadené loďami z najväčším kalibrom diel v rozsahu 406-460mm, nasledované zmeskou starších lodí s väčším počtom diel menšieho kalibru a novými z opačným stavom.
Pri starších delách väčšieho kalibru, ktoré podľa bojových skúseností dosahovali kadenciu jedine cca 1 ranu/ min, hmotnosť bočnej salvy často znamenala aj hmotnosť streliva vystreleného za 1 minútu. Treba však pamätať, že maximálna hmotnosť bočnej salvy sa v reály dosahovala jedine pri streľbe plnými salvami a napríklad pri zastrelovaní sa často používali tzv. polovičné salvy. Význam tohoto parametru pre objektívne porovnanie v skutočnom boji znižoval aj taktický faktor, konkrétne či sa cieľ nachádzal v palebnom poli všetkých delových veží, čo bolo napríklad nemožné pri prenasledovaní, úteku, alebo pri známom manévre crossing T. Od taktického faktoru sa odvíjala aj konštrukcia lodí a plavidlá tried Nelson, Dunkerque a Richeliue nemali možnosť ostrelovať hlavnými delami protivníka nachádzajúceho sa za nimi.
Tab. 8: Top 10 z hľadiska hmotnosti bočnej salvy
| trieda | m [kg] | |
| 1. | Yamato | 13 140 |
| 2. | North Carolina, South Dakota, Iowa | 11 025 |
| 3. | Nelson | 8 361 |
| 4. | Pennsylvania, New Mexico, Tennesse, Nagato | 8 160 |
| 5. | Maryland | 8 128 |
| 6. | Fuso, Hyuga | 8 082 |
| 7. | Vittorio Veneto | 7 965 |
| 8. | King George V | 7 210 |
| 9. | Richelieu | 7 072 |
| 10. | Vanguard, Hood, Queen Elizabeth, Revenge | 6 968 |
Ďalšie z dôležitých kritérií je hmotnosť streliva vystreleného za jednu minútu, kde sa všetkým určujúcim faktorom z predošlého porovnania pridružuje aj praktická kadencia diel. Prvé dve priečky sú opätovne obsadené najnovšími US a japonskými konštrukciami. Na tretiu sa pomerne prekvapivo dostali triedy Fuso a Hyuga aj napriek pomerne malému kalibru 356mm, vďaka počtu diel 12 a pomerne vysokej kadencii 2 rany/ min. Pozície 4 až 7 sú si zhruba ekvivalentné a Bismarck dosahuje 4. umiestnenia aj pri relatívne malej (na svoj kaliber) hmotnosti granátu vďaka vysokej kadencii. King George V zase kadenciou spolu s hmotnosťou granátu a počtom diel a tri staršie americké triedy vďaka faktorom identickým ako Fuso a Hyuga. Nízka kadencia u diel Richelieu a Nagata spôsobila, že sa dostali až na úroveň 12-ich 305mm diel ruskej triedy Parižskaja Kommuna. Tesne za nimi sa už mimo tabuľky z rovnakého dôvodu umiestnil aj Maryland. Skutočné hodnoty dosahované v boji boli o čosi nižšie, najmä u starších diel. Porovnávanie podľa tohoto kritéria nadobúda zmysel až po zastrelovaní a nakrytí protivníka, keď delá prešli na ustálenú (z hľadiska kadencie) streľbu. Z hmotnosťou streliva vystreleného za jednu minútu úzko súvisí aj pravdepodobnosť zásahu. Tá sa odvíja od počtu diel a ich kadencie, čo v konečnom dôsledku určovalo počet vystrelených striel. Tu dosahovali najlepšie hodnoty Scharnhorst nasledovaný v poradí triedami Parižskaja Kommuna, Arkansas, Fuso, Hyuga a Alaska.
Tab. 9: Top 10 z hľadiska hmotnosti streliva vystreleného za 1 minútu
| trieda | m [kg] | |
| 1. | North Carolina, South Dakota, Iowa | 22 050 |
| 2. | Yamato | 21 900 |
| 3. | Fuso, Hyuga | 16 164 |
| 4. | Bismarck | 14 440 |
| 5. | King George V | 14 420 |
| 6. | Pennsylvania, New Mexico, Tennesse | 14 280 |
| 7. | Vanguard, Hood, Queen Elizabeth, Revenge | 13 936 |
| 8. | Nelson | 13 006 |
| 9. | Richelieu | 12 376 |
| 10. | Parižskaja Kommuna, Nagato, Nevada |
12 246 12 240 |
Asi posledným faktorom, kde bolo možné porovnávať bola prieraznosť protipancierových granátov. Tá závisela od hmotnosti (= kalibru), konštrukčného prevedenia projektilov, úsťovej rýchlosti strely a vzdialenosti streľby. Pri tomto porovnané nesmieme zabúdať, že americké strely mali veľkú prieraznosť aj pri dopadoch pod uhlami viac ako 30°, kde sa iné odrážali, alebo lámali. Na druhej strane mali zase vďaka menšiemu objemu trhaviny o čosi menší ničivý účinok pri explózii.
Tab.10: Top 10 z hľadiska prieraznosti granátov
| trieda | |
| 1. | Yamato |
| 2. | Iowa |
| 3. | Vittorio Veneto |
| 4. | North Carolina, South Dakota |
| 5. | Richelieu |
| 6. | Maryland |
| 7. | Bismarck |
| 8. | Dunkerque |
| 9. | New Mexico, Tennesse |
| 10. | Alaska |
Na základe týchto dielčích porovnaní môžeme ustanoviť aj Top 3 z hľadiska celkovej výkonnosti primárnej výzbroje, kde sa na prvej priečke umiestnila umiestnila trieda Yamato, nasledovaná triedou Iowa na druhej a North Carolina a South Dakota na tretej.
Pozn. aut. : U názvov japonských lodí je použitá anglická transliterácia, nie slovenská. (Yamato vs. Jamato)
Použitá literatúra:
Okrem zdrojov uvedených v hlavnej stránke boli použité:
Ivo Pejčoch, Zdeněk Novák, Tomáš Hájek - Válečné lode 4
(Naše vojsko)
Jean-Jacques Antier - Drama v Mers-el-Kebíru (Mustang)
Ivan Hrbek, Jaroslav Hrbek :
- Salvy nad vlnamy (Naše vojsko)
- Krvavé oceány (Naše vojsko)
- Námořní válka vrcholí (Naše vojsko)
Cezary Szoszkiewicz - Pancierniki II Wojny Swiatowej (Lampart)
Monografie venovené bitevným lodiam a križníkom z edičných rád:
Monografie Morskie (AJ. Press)
Encyklopedia Okretow Wojennych (AJ. Press)
Okrety Swiata (Okrety Wojenne)
Biblioteka Magazynu Morza Statki i Okrety (Magnum X)
Profile Morskie (BS)
Flota XX Stulecia (BS)
Periodiká:
Morza Statki i Okrety (Magnum X)
Okrety Wojenne (Okrety Wojenne)
Nowa Technika Wojskowa (Magnum X)
Copyright © All Rights Reserved