zpět válečné lodě II. světové války

Válečné lodě II. světové války

NAVIGACE
HOME PAGE
Diskuse
Naše inzerce

Aukce.Military.cz


Bitevné lode II. svetovej vojny

Parametre primárneho delostrelectva - 1. kapitola

pripravili Ivan Zajac, Tomáš Foldyna

Úvod

Delá použité na ťažkých hladinových lodiach v priebehu 2. svetovej vojny sa okrem technických parametrov líšili aj plánovanou taktikou nasadenia. Od nej sa odvíjali parametre diel ako aj samotných projektilov. Pre americké námorníctvo bol hlavný predpokladaný protivník japonská bitevná flota a bojiskom Južný Pacifik s prevládajúcimi dobrými atmosferickými podmienkami, umožňujúcimi streľbu na veľkú vzdialenosť. Preto sa presadzovali čo najťažšie granáty, vystreľované menšou (v porovnaní s európskymi typmi) úsťovou rýchlosťou, dopadajúce pri streľbe na väčšie vzdialenosti na pancierové paluby. Tie predstavovali achillovu pätu nielen väčšiny japonských bitevných lodí (s výnimkou triedy Nagato), ale prakticky všetkých starších typov, postavených v súlade s trendami, vládnucimi pred prvou svetovou vojnou. Aj keď rozsiahle modernizácie vykonané na veľkej časti plavidiel v medzivojnovom období vylepšili ich ochranu, zavedenie nových účinnejších protipancierových projektilov v tridsiatich rokoch u takmer všetkých typov amerických diel spolu s ich modernizáciami prakticky vynulovali tieto zmeny. Po prerazení pancierových palúb mali granáty zasahovať životne dôležité centrá ako kotolne, strojovne a sklady munície. Nevýhodou tejto filozofie bola menšia pravdepodobnosť zásahu cieľa pri streľbe na kratšie vzdialenosti a menšie prierazné vlastnosti proti vertikálnemu pancieru.

Britská konštrukčná škola sa uberala podobným smerom -teda ťažké granáty vystreľované menšou úsťovou rýchlosťou. Určitý odklon predstavovali jedine 406mm delá pre bitevné lode triedy Nelson, strieľajúce naopak ľahšími projektilmi s vyššou úsťovou rýchlosťou. Po nich sa vývoj vrátil k pôvodnému kurzu.

obr. 1: Filozofia strelby - USA, GB

Staršie japonské lode tried Kongo, Fuso a Hyuga používali delá mierne upravenej britské konštrukcie, na novších triedach však boli použité vlastné typy, ktoré síce tiež strieľali čo najťažšími granátmi, ale vďaka väčšej úsťovej rýchlosti dopadali na cieľ pod menším uhlom. To si vyžadovala unikátna japonská filozofia, zameraná na zasahovaní podvodných častí trupu lodí protivníka pod hlavným pancierovým pásom, kde jedinú ochranu predstavujú protitorpédové prepážky z mäkších ocelí. Výsledný efekt na cieľ pripomínal zásah torpédom a mal spôsobovať zaplavovanie vnútorných priestorov.

obr. 2 Filozofia strelby - Japonsko

 

Nemecko vsadilo na úplne inú filozofiu streľby. Na základe skúseností získaných v prvej svetovej vojne a faktu, že bojiskom bude Severný Atlantik so zhoršenými atmosferickými podmienkami, obmedzujúcimi detekciu cieľa optickými diaľkomermi. To prakticky znemožňovalo viesť boj na veľké vzdialenosti a tým aj streľbu proti palubám. Nemecké delá preto strieľali pomerne ľahké projektily vysokou úsťovou rýchlosťou, zabezpečujúcou podstatne lepšiu penetráciu silne obrnených bokov ako americké a britské delá. Plochá trajektória letu výrazne uľahčovala mierenie pri menších vzdialenostiach, zväčšovala pravdepodobnosť zásahu a kratší čas letu gránatov obmedzoval protivníkovu možnosť na vyhnutie. Daňou za to bola podstatne menšia účinnosť voči palubám vo všetkých vzdialenostiach a z rastúcou diaľkou klesajúca účinnosť vďaka ľahkým granátom.

obr.3 Filozofia strelby - Nemecko

Francúzske a talianske lodné delá používali podobnú myšlienku s tým rozdielom, že väčšia hmotnosť granátov im v porovnaní s nemeckými zabezpečovala menší pokles účinnosti z rastúcou diaľkou.

Staršie sovietske delá vychádzali z britských s tým, že používali extrémne ťažké projektily. Neskoršie plánované, ale do výzbroje už nezavedené modely boli postavené podľa talianskeho vzoru.

1. Delá

Spojené Štáty Americké

30,5/ 50 Mark 7
Vylepšená verzia dela 30,5/ 45 Mark 5 použitého na prvých amerických dreadnoughtoch s hlavňou predĺženou na 50 kalibrov. Tým sa podarilo mierne zlepšiť dostrel a najmä prierazné vlastnosti granátov. Delá boli použité jedine na bitevných lodiach triedy Arkansas (BB-33) a vlastne boli skonštruované ako provizórna náhrada za pôvodne plánované delá 35,6/ 45 Mark 1, ktorých vývoj sa oneskoril. V záujme zachovania dostatočnej palebnej sily bolo použitých šesť dvojdelových veží, namiesto piatich dvojitých s delami kalibru 356mm.

35,6/ 45 Mark 8,9,10,12
Delo 35,6/ 45 Mark 1 bolo americkou odpoveďou na výborné 381mm delá britských superdreadnoughtov a postupne sa produkovalo v ďalších mierne vylepšených verziách Mark 2, 3 a 5. Tvorilo výzbroj bitevných lodí tried New York (BB-34), Nevada (BB-36) a Pennsylvania (BB-38). Na triede New York bolo použitých ešte 5 dvojitých veží, na Nevade už dve dvojité a dve trojité čo prinieslo úspory hmotnosti a konečne Pennsylvania mala všetky štyri veže trojdelové. Maximálna elevácia vo všetkých typoch veží bola pôvodne iba 15° a maximálny dostrel dosahoval hodnoty 21 030m. V medzivojnovom období prešli delá Mark 1,3,5 modernizáciami, pri ktorých im bola zväčšená komora, aby mohla pojať väčšie prachové nálože a následne boli premenované na Mark 8, 9, 10. Ďalšia úprava Mark 12 sa vyznačovala zväčšenou životnosťou hlavne. Delové veže na bitevných lodiach tried Nevada a Pennsylvania prešli úpravami elevácie na 30° a tiež podávacieho mechanizmu pre použitie nových ťažších protipancierových granátov typu Mk. 16 o hmotnosti 680 kg. Trieda New York nebola modernizovaná a počas celej druhej svetovej vojny používala menej účinné strely o hmotnosti 635 kg.

35,6/ 50 Mark 7,11
Pre nasledujúce bitevné lode tried New Mexico (BB-40) a Tennesse (BB-43) bolo vyvinuté zdokonalené delo 35,6/ 50 Mark 4 a následne mierne odlišná verzia Mark 6. Obe sa vyznačovali dlhšou hlavňou a zväčšenou komorou pre prachové náplne. Výsledkom bol prakticky o dva kilometre väčší dostrel v porovnaní z predošlým typom a zlepšená prieraznosť granátov. Objavili sa však problémy z rozptylom pri streľbe na väčšie vzdialenosti a úpravy v medzivojnovom obdobný boli zamerané na elimináciu tohoto nedostatku. Výsledkom boli delá Mark 7 a 11 z menšou komorou pre prachové náplne a ďalšími úpravami. Pre zjednodušenie logistiky používali projektily Mk. 16 a menšie prachové náplne unifikované s typom 356/ 45 Mark 8,9,10,12. Zatiaľ čo trieda Tennesse mala od počiatku delové veže s eleváciou 30°, u triedy New Mexico došlo k zdvihnutiu z pôvodných 15° až pri modernizáciach.

40,6/ 45 Mark 5, 8
Posledné americké bitevné lode postavené pred zákazom stavby dohodnutým na Washingtonskej konferencii, trieda Maryland (BB-46) boli vyzbrojené ôsmymi delami Mark 1 kalibru 406mm. V porovnaní s predošlými delami kalibru 356mm mali ich projektily výrazne lepšiu prieraznosť . V medzivojnovom obdobý boli modernizované na verzie Mark 5 a 8, zo zväčšenou komorou pre prachové náplne a ďalšími úpravami. Pôvodný protipancierový granátu Mk. 3 o hmotnosti 957 kg nahradil nový účinnejší Mk. 5 ,vážiaci 1 016 kg ,navrhnutý aj pre nové rýchle bitevné lode.

40,6/ 45 Mark 6
Zdokonalená a odľahčená verzia predošlých diel kalibru 406, skonštruovaná s použitím najnovších technológii. Montovali sa do trojitých veží s maximálnou eleváciou 45°, ktoré boli postavené ako varianta k štvorhlavňovým, s delami 35,6/ 50 Mark B. Tie boli totiž pôvodne plánované v súlade s dohodami uzavretými na II. Londýnskej konferencii v roku 1936 pre nové bitevné lode triedy North Carolina (BB-55). Nakoniec však USA využilo tzv. únikovú klauzulu, a rozhodlo sa pre väčšiu ráž. Podľa prvotných plánov mali strieľať granátmi Mk. 5, ale dobré výsledky, ktoré dosiahli nové super-ťažké granáty Mk. 8 pri skúškach v roku 1938 zapríčinili zmeny v projekte v roku 1939. Projektily Mk. 8 boli rozmerovo prakticky zhodné s predchádzajúcim typom, obsahovali však menšie množstvo trhaviny a vďaka hmotnosti až 1 225 kg sa vyznačovali vynikajúcou prieraznosťou. Aby ich mohli používať nové bitevné lode, museli byť patrične upravené dopravníky granátov,k čomu došlo v priebehu stavby. Typ Mk. 5 mohol byť tiež používaný, ale Mk. 8 predstavoval hlavný typ munície. Určitou nevýhodou typu Mk. 8 bol menší dostrel 33 750 m vďaka väčšej hmotnosti a nezmenenej prachovej náplni v porovnaní s 36 700m u typu Mk. 5. Po dokončení sa bitevné lode triedy North Carolina nakrátko stali, až do dokončenie japonských gigantov triedy Yamato najsilnejšie vyzbrojenými bitevnými loďami na svete. Po nich boli delá použité aj na nasledujúcej triede South Dakota (BB-57).

40,6/ 50 Mark 7
Pretože velenie námorníctva malo výhrady k maximálnemu dostrelu diel Mark 6 pri použití protipancierových granátov typu Mk. 8, pre nové bitevné lode triedy Iowa (BB-61) požadovalo zmenu tohoto stavu. Zvažovali sa dve varianty, jedna z nich rátala s novou verziou diel Mark 6 s hlavňou predĺženou na 50 kalibrov a označenou ako Mark 7. Nakoniec však bolo rozhodnuté použiť staršie delá 40,6/ 50 Mark 2 a 3, pôvodne plánované pre nikdy nedokončené bitevné križníky triedy Lexington (CC-1) a bitevné lode triedy South Dakota (BB-49). Problémy s kooperáciou medzi jednotlivými konštrukčnými kanceláriami pri vývoji však spôsobili nekompatibilitu medzi projektovými vežami a priemerom barbiet, čo zapríčinilo zmeny v plánoch. Pretože staršie delá Mark 2 sa nedali bez rozsiahlych úprav už rozostavaných trupov použiť, museli sa konštruktéri vrátiť k zavrhnutému typu Mark 7 a prekonštruovať delové veže. Podobne ako u predošlého typu boli upravené aj dopravníky pre ťažšie granáty Mk. 8. Nové delá mali okrem predĺženej hlavne a ďalších úprav aj zväčšenú komoru pre hnacie náplne. Strele tak udeľovali väčšiu úsťovú rýchlosť a s tým súvisiaci väčší dostrel a lepšie prieraznosť proti vertikálnemu pancieru v porovnaní s ich predchodcom. Proti horizontálnemu pancieru sa však zhoršila z dôvodu väčšieho uhlu dopadu striel. Týmito delami v počte až 12 kusov mali byť vyzbrojené aj projektované bitevné lode triedy Montana (BB-67). Celkovo svojimi vyváženými parametrami predstavovali asi najlepšie lodné delo použité na bitevnej lodi.

30,5/ 50 Mark 8
Úplne posledné americké ťažké lodné delo vzniklo evolúciou starého typu 305/ 50 Mark 7, prekonštruované v súlade s novými technológiami. Podobne ako pri nových delách kalibru 406mm (a tiež 203mm), boli použité super-ťažké projektily o hmotnosti až 517kg s vynikajúcimi prieraznými vlastnosťami porovnateľnými s delami kalibru 356mm. Boli nimi vyzbrojené bitevné križníky triedy Alaska (CB-1) a vysoká kadencia im napriek menšiemu kalibru dávala značnú palebnú silu. Trojdelové veže sa spočiatku ukázali ako veľmi poruchové, ale problémy sa postupne podarilo odstrániť.

Veľká Británia

38,1/ 42 Mark 1
Pravdepodobnejšie najvýkonnejšie lodné delo používané v prvej svetovej vojne vzniklo evolúciou predošlého typu 34,3/ 45 Mark V. Vyznačovalo sa dobrými balistickými vlastnosťami a spoľahlivosťou. V dobe zavedenia malo podobne ako jeho predchodca výraznú prevahu v ničivej sile granátov a dostrele nad bežne používanými nemeckými delami kalibrov 280 a 305mm. Montovalo sa do dvojdelových veží, ktoré sa po prvý krát použili na superdreadnoughtoch triedy Queen Elizabeth. Následne tvorili hlavnú výzbroj väčšiny britských ťažkých hladinových plavidiel postavených v priebehu prvej svetovej vojny vrátane bitevných lodí triedy Revenge, bitevných križníkov tried Repulse a Hood, ľahkých bitevných križníkov Couregous a Glorius a niekoľkých monitorov. Delové veže použité na HMS Hood mali ako jediné maximálnu eleváciu 30°, u ostatných to bolo len 20°. V medzivojnovom obdobný boli veže niektorých lodí triedy Queen Elizabeth obdobne upravené a navyše bol pre ne zavedené nový zdokonalený protipancierový granát, s ktorým vzrástol dostrel na 29 720m. Tieto granáty sa postupne rozšírili do používania aj na ostatné lode. Pomerne paradoxne sa tieto staré delá dostali do výzbroje poslednej postavenej a asi najdokonalejšej britskej bitevnej lode HMS Vanguard. Pre nedostatok času pre tvorbu úplne nových diel kalibru 406mm, boli použité modernizované veže pôvodne patriace križníkom HMS Couregous a HMS Glorius, ktoré z nich boli demontované pri prestavbe na lietadlové lode.

40,6/ 45 Mark 1
Tieto delá boli pôvodne určené pre nepostavené bitevné križníky projektu G3, nakoniec sa však dostali do výzbroje bitevných lodí triedy Nelson, povolených Washingtonskou konferenciou. Ich konštrukčná filozofia bola založená na teórii, že ľahšie strely vystreľované s vyššou úsťovou rýchlosťou budú mať lepšie prierazné vlastnosti. Táto teória bola chybná, čo spôsobilo, že delá značne zaostávali v prieraznosti nielen za svojimi proťajškami kalibru 406mm, ale dokonca aj za o čosi novšími delami kalibrov 380-381 z ľahšími strelami použitými na moderných európskych bitevných lodiach. Pri skúškach sa trojdelové veže ukázali ako veľmi poruchové, ale do začiatku 2. svetovej vojny sa podarilo odstrániť väčšinu problémov. Navyše delá boli nepresné a mali krátku životnosť hlavne. Pre vyriešenie tohoto problému mali neskoršie vyrobené kusy upravené drážkovanie hlavne označené ako Mark 2 a zredukovanú hnaciu náplň. Mierne sa tým podarilo vyriešiť nepriaznivý stav.

35,6/ 45 Mark 7
V snahe dodržať limit kalibru na 356mm presadený na II. Londýnskej konferencii v roku 1936, zaviedla Veľká Británia ako jediná na svete tento kaliber na svojich moderných bitevných lodiach. Ostatné európske mocnosti zhodne použili kaliber 380-381 na svojich plavidlách, naprojektovaných pred touto konferenciou a USA využilo únikovú klauzulu a pre zmenu použilo hornú hranicu 406mm. Tieto delá boli pomerne nešťastnou konštrukciou z nízkou úsťovou rýchlosťou strely na svoj kaliber, čo sa nepriaznivo prejavilo najmä na penetračných schopnostiach inak nadštandardne ťažkého granátu. Pre dosiahnutie porovnateľnej palebnej sily s inými bitevnými loďami pri čo najnižšej váhe boli pre ne naprojektované štvorité veže. Pôvodne mali byť použité tri, ale pre potreby úspory hmotnosti na zosilnenie pancierovania bola veža v pozícii B nahradená dvojitou. Tieto veže, ako aj zásobovacie mechanizmy v barbetách sa pri súbojoch lodí HMS Princ of Wales a HMS King George V s Bismarckom ukázali ako veľmi poruchové a bolo vyvinuté mnoho úsilia na nápravu tohoto stavu. Časť problémov sa podarilo odstrániť, ale ešte v roku 1943 pri súboji HMS Duke of York so Scharnhorstom sa problémy objavili znova.

Japonsko

35,0/ 41 Type 41
Delá 35,6/ 45 Type 43, vyvinuté britskou firmou Vickers originálne pre bitevný križník Kongo, boli následne produkované priamo v Japonsku ako model 350/ 45 Type 41 (napriek označeniu, ráž ostala 356mm) pre jej sesterské lode, ako aj pre nasledujúce triedy Fuso a Hyuga. Bola to veľmi vydarená konštrukcia z vyváženými parametrami. Montovali sa vždy do dvojhlavňových veží s na svoju dobu pomerne vysokou eleváciou 25°. V prvej sérii modernizácii v priebehu dvadsiatich rokov sa následne zvýšila na 33°, v druhej sérii v tridsiatich rokoch až na 43°. Vďaka tomu aj napriek ľahšiemu granátu mali mierne väčší dostrel ako podstatne modernejšie britské delá Mark 7.

41,0/ 45 Type 3
Tieto delá vznikli evolúciou predchádzajúceho Type 43 kalibru 356mm a britských Mark 1 kalibru 381mm. V dobe zavedenia do služby v roku 1921 na bitevnej lodi Nagato predstavovali spolu s americkými delami Mark 5 kalibru 406mm asi najvýkonnejšie lodné delá na svete. Dvojdelové veže boli podobné britským typom, pričom reflektovali skúsenosti z prvej svetovej vojny a boli od počiatku konštruovaná na eleváciu 30°. V medzivojnovom období bola táto hodnota pri modernizácii zvýšená na 43°. Pôvodne strieľali protipancierovými granátmi 88 Shiki, tie však boli nahradené modelom 91 Shiki, optimalizovaným pre zasahovanie podvodných, slabšie chránených častí trupov možných protivníkov.

46,0/ 45 Type 94
Jednoznačne najväčšie a najúčinnejšie delo použité na bitevnej lodi, vďaka obrovským granátom o hmotnosti 1460kg nemali sebe rovných v penetračných a ničivých schopnostiach. Jedine americké delá Mark 6 a 7 strieľajúce superťažké granáty kalibru 406mm s nimi mohli čiastočne držať krok. Obrovské rozmery spôsobovali problémy pri výrobe a veľký spätný ráz pri streľbe na nosič vylučovali montáž na menšie plavidlá. Preto sa dostali do výzbroje jedine dvoch superbitevných lodí triedy Yamato. Aj u nich však obrovské tlakové vlny pri streľbe spôsobovali problémy a posádky protilietadlových diel na museli počas paľby hlavných diel opustiť svoje odkryté stanoviská.

Nemecko

28,0/ 54,5 SK C/34
Zdokonalená verzia typu 28,0/ 52 SK C/28 použitého na vreckových bitevných lodiach triedy Deutschland, s vylepšenou balistikou a hlavne podstatne dokonalejšou muníciou. Nový protipancierový granát vážil o 10% viacej ako pôvodný, čo sa priaznivo prejavilo na dostrele a najmä na penetračných vlastnostiach. Tie výrazne predčili všetky staršie delá kalibru 305 a na kratšie vzdialenosti sa dokonca dorovnávali aj starším delám kalibru 356mm! Montovali sa do trojitých veží, vynikali vysokou kadenciou 3,5 rany za minútu a veľkým dostrelom vďaka maximálnej elevácii 40°. Vyzbrojené nimi boli bitevné križníky triedy Scharnhorst a pre ich dobré vlastnosti Holandsko plánovalo zakúpiť odvodenú verziu, určenú pre vlastné bitevné križníky projektu 1047.

38,0/ 52 SK C/34
Pôvodne boli určené už pre lode triedy Scharnhorst, pre veľké zdržanie vo vývoji však u nich boli nakoniec použité delá kalibru 280mm. Podobne ako nové francúzske delá kalibru 380mm boli veľmi výkonné a to aj napriek tomu, že strieľali ľahším granátom (800kg v porovnaní s 884). Na vzdialenostiach nad 25 km však už strácali krok. Ich veľkou výhodou však bola vysoká kadencia, najmä v porovnaní s inak celkovo výkonnejšími talianskymi kanónmi. Montovali sa do dvojdelových veží s pomerne malou maximálnou eleváciou 30°, čo sa prejavilo na maximálnom dostrele. Okrem triedy Bismarck nimi mali byť vyzbrojené aj projektované bitevné križníky triedy O. Počas plánovanej rozsiahlej rekonštrukcie mal byť prezbrojený batériou šiestich diel aj bitevný križník Gneisenau, ako náhradu za predošlé nedostatočné vyzbrojenie 9x280mm.

Francúzsko

30,5/ 45 model 1910
Priemerná konštrukcia, ktorou boli vyzbrojené dreadnoughty triedy Courbet. Prvotne mali veže eleváciu jedine 12° a výsledkom toho krátky dostrel 12 500m. Pri modernizáciach v medzivojnovom období vzrástla na 23° a dostrel na 26 300m.

34,0/ 45 model 1912
Nové delo zavedené ako reakcia na výzbroj britských superdreadnoughtov malo podobne ako jeho predchodca veže obmedzené na eleváciu 12° a veľmi krátky dostrel. Celkom piatimi dvojitými vežami disponovali bitevné lode triedy Provence a delá mali byť použité aj na plánovaných superdreadnoughtoch triedy Normandie. U nich boli prvý krát v histórii projektované štvorhlavňové veže a táto konštrukcie, aj keď ich stavba bola nakoniec zrušená ovplyvnila aj vývoj nasledujúcich francúzskych lodí. Trieda Provence prešla v medzivojnovom období modernizáciami veží, pri ktorých sa maximálna elevácia zväčšila na 23°.

33,0/ 52 model 1931
Moderné delo vyvinuté pre bitevné križníky triedy Dunkerque, postavenými ako protiváha vreckovým bitevným lodiam triedy Deutschland. Vďaka vysokej úsťovej rýchlosti strely malo vynikajúce penetračné vlastnosti, ktorými prekonávalo aj podstatne ťažšie strely diel kalibru 356mm. Pre úsporu hmotnosti boli podobne ako u nedostavanej triedy Normandie použité štvordelové veže, tentoraz však dve namiesto troch a obe boli umiestnené v prednej časti trupu. Veže boli v polovici rozdelené pancierovou a v podstate to boli dve samostatné dvojdelové postavenia, každé vybavené potrebnými mechanizmami. Konštrukcia veží však nebola najšťastnejšia a pretože delá boli umiestnené príliš blízko seba, trpeli veľkým rozptylom. Takisto systém zásobovania granátmi neumožňoval naplno využiť vysokú teoretickú kadenciu diel 3 rany/ min a delá stačil zásobovať jedine na 1,5-2 rany/ min.

38,0/ 45 model 1935
Ďalší francúzsky typ už bolo delo určené pre plnohodnotné bitevné lode triedy Richelieu. Samotné delá a aj veže z barbetami vychádzali z predošlých konštrukcií a mali aj podobné nedostatky v zásobovacom systéme, ktoré znižovali reálnu kadenciu. Pre nedostatok originálnej munície po prevzatí bitevnej lode Richelieu Slobodnými Francúzmi boli v USA skonštruované a vyrábané nové prachové náplne a dokonalejšie protipancierové granáty. Používali sa aj prachové náplne pôvodne určené pre 330mm delá triedy Dunkerque. Zatiaľ čo na lodiach triedy Richelieu boli obe delové veže umiestnené v prednej časti trupu a mali tak pomerne obmedzenú možnosť streľby smerom dozadu, projektovaná osamotená jednotka Gascogne mala mať veže rozostavené rovnomerne po jednej v prednej a zadnej časti trupu.

Taliansko

32,0/ 43,8 model 1934/ model 1936
Pri rozsiahlych modernizáciach dreadnoughtov tried Conte Di Cavour a Caio Duilio, bola demontovaná stredná trojitá delová veža a palebná sila tak klesla z pôvodných 13 na 10 diel kalibru 305mm. Tento nedostatok taliansky konštruktéri eliminovali vskutku originálnym spôsobom a upravili originálne delá 30,5/ 46 model 1909 tak, že ich prevŕtali na kaliber 320mm a primerane k tomu upravili ostatné časti. Tým vzrástla hmotnosť protipancierového granátu z 452kg na 525kg a zlepšili sa jeho prierazné vlastnosti. Zároveň boli zmodernizované aj delové veže u ktorých sa zväčšila elevácie z 20° na 27° u triedy Conte Di Cavour (označené ako model 1934) a na 30° u neskoršie rekonštruovanej Caio Duilio (označené ako model 1936). U modernizovaných diel sa síce zväčšil rozptyl, ale podarilo sa dosiahnuť požadovaný nárast palebnej sily a napriek menšiemu počtu diel modernizované plavidlá len minimálne zaostávali za stavom pred modernizáciou.

38,1/ 50 model 1934
Pre nové bitevné lode triedy Vittorio Vennetto bola napriek možnosti použitia kalibru 406mm vybraná menšia ráž 381mm. Tieto delá mali výborné balistické vlastnosti , dostrelom a penetračnými schopnosťami prekonávali aj podobné nemecké a francúzske konštrukcie tohto kalibru, nehovoriac o starých britských z prvej svetovej vojny. Daňou za to bol väčší rozptyl, nízka kadencia a krátka životnosť hlavne. Montovali sa do trojitých delových veží, rozmiestnených klasicky dve v prednej časti trupu a jedna v zadnej.

ZSSR

30,5/ 52 model 1907
Tieto delá ruskej konštrukcie predstavovali v svojej dobe jedny z najvýkonnejších vo svojej kategórii. Oproti svojim proťajškom strieľali omnoho ťažšími granátmi na väčšie vzdialenosti. Tvorili hlavnú výzbroj dreadnoughtov tried Sevastopol a Imperatrica Maria, na ktorých sa montovali do moderných trojitých veží s pomerne vysokou eleváciou 25° a dosahovali dostrel 24 400m. V medzivojnovom období postupne prešli veže na troch preživších lodiach triedy Sevastopol (premenovanej na Parižskaja Kommuna) úpravami, pri ktorých sa zvýšila maximálna elevácia na 40° a primerane k tomu dostrel vzrástol na 29 800m. Upravené boli aj zásobovacie mechanizmy, čím sa zdvihla kadencia z pôvodných 1,8 na 2,2 rany/ min.

 

Tab. 1: Parametre diel používaných na bitevných lodiach a križníkoch v 2 s.v.

Trieda Typ dela úsťová rýchlosť
[m/s]
hmotnosť
strely [kg]
hmotnosť
hn.náplne [kg]
max. dostrel/
elevácia [km/°]
praktická
kadencia
Arkansas 30,5/ 50 Mark 7 884 395 152,86 25.000 / 20° 2
New York, Nevada
Penssylvania 1
35,6/ 45 Mk. 8, 9, 10
12
792
792
635
680
190,5 21.030 / 15°
31.360 / 30°
1,25-1,75
New Mexico, Tennesse 2 35,6/ 50 Mk. 7, 11 823 680 190,5 33.050 / 30° 1,75
Maryland 40,6/ 45 Mark 5, 8 768 1 016 Mk.5 247,18 32.000 / 30° 1,5
North Carolina, South Dakota 40,6/ 45 Mark 6 701 1 225 Mk.8 247,04 33.750 / 45° 2
Iowa 40,6/ 50 Mark 7 762 1 225 Mk.8 301,5 38.720 / 45° 2
Alaska 30,5/ 50 Mark 8 762 517 123,67 35.270 / 45° 2,4-3
             
Queen Elizabeth, Revenge,
Repulse, Hood, Vanguard 3
38,1/ 42 Mark 1 752
749
871, 4crh
879, 6crh
196,0 21.700 / 20°
29.720 / 30°
2
Nelson 4 40,6/ 45 Mark 1 dr.
40,6/ 45 Mark 2 dr.
788
797
929 224,5 35.745 / 40°
36.375 / 40°
1,5
1,5
King George V 35,6/ 45 Mark 7 757 721 153,4 35 260 / 40° 2
             
Kongo, Fuso, Hyuga 5 35,0/ 41 Type 41 770 673,5 142,3 35.450 / 43° 2
Nagato 41,0/ 45 Type 3 780 1 020 219,0 38.725 / 43° 1,5-2,5
Yamato 46,0/ 45 Type 94 780 1 460 360.0 42.030 / 45° 1,5-2
             
Scharnhorst 28,0/ 54,5 SK C/34 890 330 124,0 40.930 / 40° 3.5
Bismarck 38,0/ 52 SK C/34 820 800 212,0 36 520/ 30° 2,3-3
             
Courbet 30,5/ 45 model 1910 783 432 124,3 26.300 / 23° 1,5-2
Provence 34,0/ 45 model 1912 780 575 153,5 26.600 / 23° 2
Dunkerque 6 33,0/ 52 model 1931 870 560 192,0 41.700 / 35° 1,5-2
Richelieu 38,0/ 45 model 1935 830 884 288,0 41.700 / 35° 1,2-2,2
             
Conte Di Cavour (mod 34),
Caio Duilio (mod 36)
32,0/ 43,8 model 1934
32,0/ 43,8 model 1936
830 525 175,0 28.600 / 27°
29.400 / 30°
2
Vittorio Veneto 38,1/ 50 model 1934 850 885 222,2 42.800 / 36° 1,3
             
Parižskaja Kommuna
(ex Sevastopol)
30,5/ 52 model 1907 762 471 132,0 29.800 / 40° 2,2
1) New York používal počas celej vojny staršie protipancierové granáty o hmotnosti 635 kg. Časť zdrojov sa zhoduje, že delové veže neboli modernizované a maximálna elevácia ostala na hranici 15°, niektoré uvádzajú, že v novembri 1941 bolo prevedené zvýšenie na 30°.
2) USS Tennesse používala do roku 1942 starší model Mark 4, ostatné plavidlá už boli v tej dobe vybavené modernizovanými delami
3) 3) Úsťová rýchlosť strely v oboch prípadoch platí pre stredne opotrebované hlavne, pre porovnanie pri novej hlavni s granátom 4 crh je 785m/ s.
V priebehu 30 rokov boli na niektorých plavidlách 381mm delá a ich lafety modernizované, pričom sa zvýšila ich maximálna elevácia z 20° na 30° a bol skonštruovaný nový dlhší a aerodynamicky dokonalejší protipancierový granát označovaný aj ako 6 crh. Tieto zmeny boli na počiatku vojny zavedené jedine na lodiach HMS Warspite, HMS Renown, HMS Valiant a HMS Queen Elizabeth. Pre ostatné nemodernizované plavidlá HMS Malaya, HMS Barham, HMS Repulse a celu triedu Revenge bola vyvinutá zväčšená prachová náplň tzv. super charge o hmotnosti 222,2 kg, s ktorou pri použití staršieho streliva označovaného ako 4 crh vzrástol dostrel na 26 240m pri maximálnej elevácii 20°. Tieto náplne sa nemohli používať na modernizovaných lodiach pri elevácii 30° (jedine do 20°), pretože výrazne znižovali životnosť hlavne. Používali sa však v pobrežných batériach a strele udeľovali úsťovú rýchlosť 804m/ s a dostrel 33 380m pri elevácii 30°.
HMS Hood bol výnimkou, pretože používal 4 crh granáty, ale veže boli od počiatku stavané na eleváciu 30° a dosahoval maximálny dostrel 26 520m.
4) Pretože projektily nadmerne opotrebovávali hlaveň a znižovali presnosť streľby, bolo zavedené nové drážkovanie Mk. 2, ktoré spolu s ďalšími úpravami mierne zlepšili presnosť
5) Japonská klasifikácia ich označuje ako 35cm, v skutočnosti však mali 35,6 cm.
6) Projektovaná kadencia diel bola 3 rany/ min, ale nabíjací systém bol chybne navrhnutý a delá stačil zásobovať jedine na 1,5-2 rany/ min.

 

Granáty

Základný typ munície ,používanej na počiatku druhej svetovej vojny na bitevných lodiach a križníkoch , tvorili protipancierové granáty (označované ako AP - Armour Piercing). Väčšina typov bola vybavená prieraznou čiapočkou, ktorá výrazne zlepšovala penetráciu proti pancierom z povrchovo tvrdených ocelí a ich presné označenie znelo APC - Armour Piercing Capped. Niektoré námorníctva naďalej ostávali pri označení AP, ale drvivá väčšina používaných typov bola v skutočnosti typu APC.

Granáty kategórie APC boli na počiatku vojny doplňovaný malým (v závislosti od užívateľa) počtom trieštivo-trhavých striel s minimálnymi penetračnými schopnosťami, zato s podstatne väčším účinkom na nechránené, alebo slabo obrnené ciele. Tieto granáty boli označované ako HE - High Explosive, alebo HC - High Capacity. Postupne s priebehom vojny, keď sa zväčšoval počet misií zameraných na ostreľovanie pobrežia, vzrastal aj počet trieštivo-trhavých granátov na úkor protipancierových.

Ďalší typ streliva predstavovali britské projektily kalibru 381 mm označované ako CPC - Common Pointed Capped odvodené od bežných HE granátov, ale s ľahkou prieraznou čiapočkou mierne zlepšujúcou penetračné schopnosti. Tieto strely boli spočiatku vo výzbroji bitevných križníkov triedy Repulse a Hood a boli určené pre boj so slabo obrnenými križníkmi. Podobnými strelami ráže 380mm označovanými ako SAP - Semi-Armour Piercing disponovala aj Kriegsmarine, tá však s nimi rátala proti pancierovým palubám a stropom delových veží pri streľbách na veľké vzdialenosti. Strelami SAP kalibru 280 mm určeným špeciálne proti križníkom však disponovali bitevné križníky triedy Scharnhorst a vreckové bitevné lode triedy Deutschland. Tie však oproti britským CPC a nemeckým SAP ráže 380mm nemali prieraznú hlavičku.

Unikátnou granátmi disponovalo zhruba od roku 1942 japonské císarské námorníctvo. Pre všetky typy diel boli vyvinuté strely nazvané Sankaidan (japonsky trieštivý), čo boli v podstate protilietadlové trieštivo-trhavé granáty naplnené množstvom trubiek zo zápalnou zmesou aktivované časovým zapaľovačom v určitej vzdialenosti. Pri explózii sa proti lietadlu vytváral kónus o uhle 20° zo zmeti črepín a plameňov zo zápalných trubiek. Tieto granáty označované ako 3 Shiki sa používali aj na ostreľovanie pobrežia.

Spojené Štáty Americké

V medzivojnovom období venovali mnoho úsilia vo vývoji protipancierových gránatov a ich konštrukčná filozofia reflektovala požiadavku na čo najvyššie penetračné schopnosti pri širokom rozsahu uhlov dopadu. V porovnaní s inými granátmi obsahovali menšie množstvo trhaviny, čo znižovalo ničivý účinok po explózii, zato však boli výrazne ťažšie, vďaka čomu mali spolu s výborným tvarovaním väčšiu prieraznosť. Zdokonalené projektily boli v tridsiatich rokoch vyvinuté pre delá kalibru 356mm (typ Mk. 16) ako aj 406mm (typ Mk. 5). Super-ťažké granáty Mk. 8, vyvinuté pre moderné bitevné lode, tento trend ešte zvýraznili. Obrovskou výhodou amerických striel bolo, že si svoje výborné penetračné vlastnosti zachovávali aj pri vysokých uhloch dopadu nad 30°, čo nedokázali žiadne iné. Podobne to bolo aj proti pancieru o väčšej hrúbke ako bol priemer strely.

Veľká Británia

Britské granáty obsahovali väčšie množstvo trhaviny ako americké a po výbuchu mali väčší ničivý črepinový účinok, na druhej strane však penetračnými vlastnosťami zaostávali za svojimi proťajškami v radoch spojencov aj protivníkov. Pri uhloch dopadu nad 35° proti pancieru o menšej hrúbke ako bol priemer strely, mali tendencie sa lámať, alebo odrážať.

Japonsko

Japonské strely vychádzali zo starších britských z obdobia 1. svetovej vojny, čo spôsobilo, že mali horšie prierazné vlastnosti, hlavne pri uhloch dopadu väčších ako 20°. To spôsobila aj iná filozofia použitia zameraná na zásahy slabšie opancierovaných podvodných častí trupu. Preto mali japonské granáty zapaľovače s veľmi dlhým oneskorením (vôbec najdlhším zo všetkých typov), aby predčasne neexplodovali vo vode, ešte pred tým ako dosiahnu trup cieľa. To spôsobovalo, že pri zásahu do slabšie chránených častí trupu jednoducho nemali čas vybuchnúť, na to potrebovali, aby ich konštrukcia cieľa dostatočne spomalila.

Nemecko

Nemecké projektily vynikali vysokou prieraznosťou pri uhloch dopadu do 30°. Za touto hranicou však ich účinnosť značne klesala, najmä proti pancieru o väčšej hrúbke ako bol priemer strely. Vďaka veľkému objemu trhaviny mali veľký ničivý črepinový účinok. Vojnové skúsenosti však ukazovali na veľkú poruchovosť zapaľovačov a tak sa pomerne často stávalo, že strely nevybuchli.

Francúzsko

Originálne francúzske strely mali pri väčších uhloch dopadu podobné vlastnosti ako britské, i keď pri menších ich prekonávali prieraznosťou. Bitevná loď Richelieu používala po rekonštrukcii v roku 1943 nové americké granáty podobné 356mm typu Mk. 16.

Taliansko a Rusko

O talianskych strelách je málo dostupných informácií, prvé modely konštrukčne vychádzali z britských z obdobia 1. svetovej vojny. Ruské boli na tom spočiatku podobne, neskoršie pred druhou svetovou vojnou Rusko spolupracovalo s nemeckom a talianskom.

 

Tab. 2: Penetračné schopnosti protipancierových granátov kalibru 406mm
a viac v závislosti od vzdialenosti

Typ dela JP - 41,0/ 45
Type 3
GB - 40,6/ 45
Mark 1 dr.
US - 40,6/ 45
Mark 5, 8
US - 40,6/ 45
Mark 6
US - 40,6/ 45
Mark 7
JP - 46,0/ 45
Type 94
Typ granátu
hmotnosť granátu
hmotnosť trhaviny
91 Shiki
1 020 kg
14,89 kg
Mark Ib
929 kg
23,2 kg
Mark 5
1 016 kg
15,2 kg
Mark 8
1 225 kg
18,4 kg
Mark 8
1 225 kg
18,4 kg
Type 91
1 460 kg
33,85 kg
Úsť. rýchlosť strely 780 m/s 788 m/s 768 m/s 701 m/s 762 m/s 780 m/s
Vzdialenosť            
13 716m - 366/ 50 - 520/ 77 585/ 71 -
18 000 - 18 300m - 310/ 72 412/ 90 448/ 109 509/ 99 -
20 000m - - - - - 566 /167
22 000 - 23 000m - 261/ 99 349/ 121 382/ 146 441/ 131 -
27 000 - 28 000m - 224/ 130 297/ 158 324/ 194 380/ 169 -
30 000m - - - - - 416/ 230
32 000 - 32 500m - 193/ 165 254/ 207 266/ 268 329/ 215 -
36 576m - - 210/ 289 - 280/ 286 -

 

Tab. 3: Penetračné schopnosti protipancierových granátov kalibru 380 - 381mm
v závislosti od vzdialenosti

Typ dela IT - 38,1/ 50
model 1934
FR - 38,0/ 45
model 1935
GE - 38,0/ 52
SK C/34
GB - 38,1/ 42
Mark 1
Typ granátu
hmotnosť granátu
hmotnosť trhaviny
-
885 kg
-
-
884 kg
21,9 kg
-
800 kg
18,8 kg
Mark XVIIb(6crh)
879 kg
22,0 kg
Úsť. rýchlosť strely 850 m/s 830 m/s 820 m/s 749 m/s
Vzdialenosť        
18 000 - 18 300m 510/ 73 - 419/ 75 297/ 72
22 000 - 23 000m - 393/ 105 393/ 104 259/ 121
27 000 - 28 000m 380/ 130 331/ 138 304/ 126 229/ 145
35 000m - 280/ 211 - -

 

Tab. 4: Penetračné schopnosti protipancierových granátov kalibru 330 - 356mm
v závislosti od vzdialenosti

Typ dela FR - 34,0/ 45
model 1912*
FR - 33,0/ 52
model 1931
JP - 35,0/ 45
Type 41*
GB - 35,6/ 45
Mark 7
US - 35,6/ 45
Mk 8,9,10,12**
US - 35,6/ 50
Mark 7, 11
Typ granátu
hmotnosť granátu
hmotnosť trhaviny
M1924
575 kg
-
-
560 kg
-
91 Shiki
673,5 kg
11,1 kg
Mark VIIb
721 kg
-
Mark 16
680 kg
-
Mark 16
680 kg
-
Úsť. rýchlosť strely 780 m/s 870 m/s 770 m/s 757 m/s 792 m/s 823 m/s
Vzdialenosť            
13 530 - 13 716m - - - 335/ 50 406/ - 426/ 54
17 000 - 18 300m - - - 285/ 73 356/ - 349/ 77
22 000 - 23 000m - 342/ 105 - 241/ 102 300/ 102 286/ 103
25 000 - 26 000m - - - -/ 121 254/ - -
27 500m - 292/ 110 - - - 297/ 135
32 000m - - - - 203/ - 199/ 177

* absencia údajov
** údaje na základe teoretických výpočtov, v reály nižšie hodnoty

 

Tab. 5: Penetračné schopnosti protipancierových granátov kalibru 280 - 320 mm
v závislosti od vzdialenosti

Typ dela RU - 30,5/52
model 1907
IT - 32,0/3,8
model 1934*
FR - 30,5/ 45
model 1910*
GE - 28,0/4,5
SK C/34
US - 30,5/50
Mark 7
US - 30,5/50
Mark 8
Typ granátu
hmotnosť granátu
hmotnosť trhaviny
model 1911
471 kg
12,96 kg
-
525 kg
-
-
432 kg
-
P.Spr.Gr L/44
330 kg
7,84 kg
Mark 15
395 kg
-
Mark 18
517 kg
7,7 kg
Úsť. rýchlosť strely 762 m/s 830 m/s 783 m/s 890 m/s 884 m/s 884 m/s
Vzdialenosť            
13 530 - 13 716m - - - 335/ 50 406/ - 426/ 54
17 000 - 18 300m - - - 285/ 73 356/ - 349/ 77
22 000 - 23 000m - 342/ 105 - 241/ 102 300/ 102 286/ 103
25 000 - 26 000m - - - -/ 121 254/ - -
27 500m - 292/ 110 - - - 297/ 135
32 000m - - - - 203/ - 199/ 177

*absencia údajov

 

Tab.6: Uhly dopadov protipancierových granátov v závislosti od vzdialenosti

Typ dela

Vzdialenosť streľby [m]

9 140-
10 000
15 000-
16 000
18 000-
18 300
20 000 22 860-
23 770
25 000 27 430 30 000 32 000-
32 920
35 000-
36 576
US - 40,6/ 50 Mark 7 5,7 - 14,9 - 21,1 - 28,25 - 36,0 45,47
US - 30,5/ 50 Mark 8 6,0 - 17,5 - 25,3 - 32,8 - 44,5 -
US - 40,6/ 45 Mark 6 6,8 - 17,9 - 25,4 - 34,1 - 45,2 -
US - 40,6/ 45 Mark 5, 5,9 - 16,3 - 25,1 - 31,7 - 42,4 -
US - 35,6/ 50 Mk. 7, 11 5,61 - 16,33 - 24,08 - 33,0 - 42,5 -
                     
GB - 35,6/ 45 Mark 7 6,5 - 18,2 - 26,4 - 35,6 - 46,1 -
GB - 40,6/ 45 Mk. 1 dr. 5,9 - 16,5 - 24,6 - 33,5 - 43,7 -
GB - 38,1/ 42 Mark 1* 7,3
6,6
-
-
22,3
18,3
-
-
32,0
26,3
-
-
-
35,6
-
-
-
-
-
-
                     
JP - 46,0/ 45 Type 94 7,2 11,5 - 16,5 - 23,0 - 31,4 - -
JP - 41,0/ 45 Type 3 7,5 11,8 - 17,5 - 24,5 - 34 - -
JP - 35,0/ 41 Type 41 7,5 12,4 - 18,9 - 27,5 - 35,9 - -
                     
GE - 38,0/ 52 SK C/34 5,8 10,4 - 16,4 - 23,8 - 31,9 - 40,3
GE - 28,0/ 54,5 SK C/34 5,7 10,3 - 17,2 - 25,7 - 35,3 - 44,0
                     
FR - 38,0/ 45 mod 1935 5,2 9,0 - 14,0 - 20,2 - 27,2 - 38,1
FR - 33,0/ 52 mod 1931 5,2 9,1 - 14,2 - 21,3 - 28,8 - 36,8
                     
IT - 38,1/ 50 mod 1934 5,0 8,7 - 13,4 - 19,3 - - 26,1 37,6
                     
RU - 30,5/ 52 mod 1907 8,42 19,4 24,52 - 36,2 - - - - -

* - prvý riadok granát 4crh, druhý pre 6crh

 

Porovnanie

V nasledujúcej tabuľke sú v postupnosti podľa jednotlivých flot a času zaradenia prvého plavidla triedy do služby (ako pri časti venovanej delám), zoradené jednotlivé triedy bitevných lodí a križníkov. Z tabuľky je jasný postupný vzrast hmotnosti bočnej salvy spojený s rastom kalibru u novších lodí. Na druhej strane staršie plavidlá, vybavené väčším počtom diel menšej ráže, vďaka malému nárastu praktickej kadencie na moderných delách udržiavali výhodu väčšieho počtu vystrelených rán za minútu a tým aj väčšiu pravdepodobnosť zásahu. Čiastočne týmto faktorom znižovali aj prevahu v hmotnosti streliva vystreleného za 1 minútu oproti moderným delám a to aj napriek podstatne menšej hmotnosti striel. Extrémnym ukazovateľom významu praktickej kadencie boli bitevné križníky triedy Scharnhorst, ktoré aj napriek zďaleka najľahšiemu 280mm granátu mali vďaka vysokej rýchlosti streľby 3,5 rany za minútu prevahu v hmotnosti streliva vystreleného za jednu minútu nielen nad staršími loďami tried Arkansas, Texas, Courbet, ktorých delá ani strelivo neprešlo výraznejšími úpravami, ale aj nad značne modernizovanými triedami Repulse, Conte Di Cavour a Caio Duilio a aj novými bitevnými križníkmi triedy Dunkerque. Najzaúmavejšie však je, že len minimálne v tejto hodnote zaostávali za modernými bitevnými loďami triedy Vittorio Veneto z inak výrazne výkonnejšími delami kalibru 381mm. Vojnové skúsenosti ukázali, že maximálny dostrel nehrá až takú veľkú úlohu a všeobecne sa dá povedať, že hodnota 25-30km v závislosti od typu bojiska plne postačovala. Dostrel nad 30km sa dá považovať v námorných bojoch za luxus, veľký význam však má pri ostreľovaní pobrežia.

Celkovo sa dajú porovnávané lode zoradiť do troch kategórií podľa palebnej sily. V najslabšej sú prvé dreadnoughty spolu so starými aj novými bitevnými križníkomi. V strednej sú superdreadnoughty a moderné európske bitevné lode a v najsilnejšej moderné bitevné lode americkej a japonskej proveniencie.

Tab. 7: Palebná sila jednotlivých tried bitevných lodí a križníkov v 2 s.v.

Trieda počet diel
x kaliber
hmotnosť
strely [kg]
max.
dostrel [m]
hmotnosť
bočnej salvy [kg]
počet rán /
min
hmotnosť streliva
za 1min [kg]
Arkansas 12x305 395 25 000 4 740 24 9 480
New York 10x356 635 21 030 6 350 13 8 255
Nevada 10x356 680 31 360 6 800 18 12 240
Pennsylvania,
New Mexico, Tennesse
12x356 680 31 360
33 650
8 160 21 14 280
Maryland 8x406 1 016 32 000 8 128 12 12 192
North Carolina, South Dakota 9x406 1 225 33 750 11 025 18 22 050
Iowa 9x406 1 225 38 720 11 025 18 22 050
Alaska 9x305 517 35 270 4 653 22 11 374
             
Repulse
Renown
6x381 871 21 700
29 720
5 226 12 10 452
Vanguard, Hood, Queen Elizabeth,
Revenge
8x381 871 29 720
21 700
6 968 16 13 936
Nelson 9x406 929 36 375 8 361 14 13 006
King George V 10x356 721 35 260 7 210 20 14 420
             
Kongo 8x356 673,5 35 450 5 388 16 10 776
Fuso, Hyuga 12x356 673,5 35 450 8 082 24 16 164
Nagato 8x410 1 020 38 725 8 160 12 12 240
Yamato 1 9x460 1 460 42 030 13 140 15 21 900
             
Scharnhorst 9x280 330 40 930 2 970 32 10 560
Bismarck 8x380 800 36 520 6 400 18 14 440
             
Courbet 2 12x305 432 26 300 4 320 20 8 640
Provence 3 10x340 575 26 600 5 750 20 11 500
Dunkerque 4 8x330 560 41 700 4 480 16 8 960
Richelieu 5 8x380 884 41 700 7 072 14 12 376
             
Conte Di Cavour,
Caio Duilio
10x320 525 28 600
29 400
5 250 20 10 500
Vittorio Veneto 9x381 885 42 800 7 965 12 10 620
             
Parižskaja Kommuna (ex Sevastopol) 12x305 471 29 800 5 652 26 12 246
  1. Delá sa nabíjali pri elevácii 3°, vtedy kadencia dosahovala 2 rany za minútu, znižoval ju čas potrebný k zmene námeru, použitá bola stredná hodnota 1,7.
  2. Výzbroj tvorená z 12 diel kalibru 305mm, ale bočnú salvu mohlo strieľať len 10, použitá horná hodnota kadencie na modernizovaných vežiach
  3. U bitevnej lodi Lorraine bola pri rekonštrukcii stredná delová veža nahradená katapultom a počet diel klesol na 8x340, bočná salva na 4 600kg, počet rán za minútu na 16 a hmotnosť minútovej streľby na 9 200kg.
  4. Projektovaná kadencia diel bola 3 rany/ min, ale nabíjací systém bol chybne navrhnutý s delá stačil zásobovať jedine na 1,5-2 rany/ min, použitá bola horná hranica.
  5. Nabíjací systém umožňoval nabíjanie v celom rozsahu elevácie a umožňoval pomerne vysokú kadenciu, podľa Britských zdrojov však bol pri vyšších eleváciách poruchový, použitá stredná hodnota 1,7.

 

obr. 3: Porovnanie minutovej strelby I - počet vystrelených granátov x celková hmotnosť streliva za 1 minútu

 

obr. 4: Porovnanie minutovej strelby I - počet vystrelených granátov x hmotnosť 1 granátu

 

V rámci objektivity porovnávania palebnej sily jednotlivých tried bitevných lodí a križníkov je nutné rozdeliť ju do niekoľkých oblastí.

Prvou je porovnanie maximálnej hmotnosti bočnej salvy, kde zohráva hlavnú úlohu hmotnosť strely odvíjajúca sa od kalibru a počet diel. Prvé pozície sú teda jednoznačne obsadené loďami z najväčším kalibrom diel v rozsahu 406-460mm, nasledované zmeskou starších lodí s väčším počtom diel menšieho kalibru a novými z opačným stavom.

Pri starších delách väčšieho kalibru, ktoré podľa bojových skúseností dosahovali kadenciu jedine cca 1 ranu/ min, hmotnosť bočnej salvy často znamenala aj hmotnosť streliva vystreleného za 1 minútu. Treba však pamätať, že maximálna hmotnosť bočnej salvy sa v reály dosahovala jedine pri streľbe plnými salvami a napríklad pri zastrelovaní sa často používali tzv. polovičné salvy. Význam tohoto parametru pre objektívne porovnanie v skutočnom boji znižoval aj taktický faktor, konkrétne či sa cieľ nachádzal v palebnom poli všetkých delových veží, čo bolo napríklad nemožné pri prenasledovaní, úteku, alebo pri známom manévre crossing T. Od taktického faktoru sa odvíjala aj konštrukcia lodí a plavidlá tried Nelson, Dunkerque a Richeliue nemali možnosť ostrelovať hlavnými delami protivníka nachádzajúceho sa za nimi.

Tab. 8: Top 10 z hľadiska hmotnosti bočnej salvy

  trieda m [kg]
1. Yamato 13 140
2. North Carolina, South Dakota, Iowa 11 025
3. Nelson 8 361
4. Pennsylvania, New Mexico, Tennesse, Nagato 8 160
5. Maryland 8 128
6. Fuso, Hyuga 8 082
7. Vittorio Veneto 7 965
8. King George V 7 210
9. Richelieu 7 072
10. Vanguard, Hood, Queen Elizabeth, Revenge 6 968

 

Ďalšie z dôležitých kritérií je hmotnosť streliva vystreleného za jednu minútu, kde sa všetkým určujúcim faktorom z predošlého porovnania pridružuje aj praktická kadencia diel. Prvé dve priečky sú opätovne obsadené najnovšími US a japonskými konštrukciami. Na tretiu sa pomerne prekvapivo dostali triedy Fuso a Hyuga aj napriek pomerne malému kalibru 356mm, vďaka počtu diel 12 a pomerne vysokej kadencii 2 rany/ min. Pozície 4 až 7 sú si zhruba ekvivalentné a Bismarck dosahuje 4. umiestnenia aj pri relatívne malej (na svoj kaliber) hmotnosti granátu vďaka vysokej kadencii. King George V zase kadenciou spolu s hmotnosťou granátu a počtom diel a tri staršie americké triedy vďaka faktorom identickým ako Fuso a Hyuga. Nízka kadencia u diel Richelieu a Nagata spôsobila, že sa dostali až na úroveň 12-ich 305mm diel ruskej triedy Parižskaja Kommuna. Tesne za nimi sa už mimo tabuľky z rovnakého dôvodu umiestnil aj Maryland. Skutočné hodnoty dosahované v boji boli o čosi nižšie, najmä u starších diel. Porovnávanie podľa tohoto kritéria nadobúda zmysel až po zastrelovaní a nakrytí protivníka, keď delá prešli na ustálenú (z hľadiska kadencie) streľbu. Z hmotnosťou streliva vystreleného za jednu minútu úzko súvisí aj pravdepodobnosť zásahu. Tá sa odvíja od počtu diel a ich kadencie, čo v konečnom dôsledku určovalo počet vystrelených striel. Tu dosahovali najlepšie hodnoty Scharnhorst nasledovaný v poradí triedami Parižskaja Kommuna, Arkansas, Fuso, Hyuga a Alaska.

Tab. 9: Top 10 z hľadiska hmotnosti streliva vystreleného za 1 minútu

  trieda m [kg]
1. North Carolina, South Dakota, Iowa 22 050
2. Yamato 21 900
3. Fuso, Hyuga 16 164
4. Bismarck 14 440
5. King George V 14 420
6. Pennsylvania, New Mexico, Tennesse 14 280
7. Vanguard, Hood, Queen Elizabeth, Revenge 13 936
8. Nelson 13 006
9. Richelieu 12 376
10. Parižskaja Kommuna,
Nagato, Nevada
12 246
12 240

 

Asi posledným faktorom, kde bolo možné porovnávať bola prieraznosť protipancierových granátov. Tá závisela od hmotnosti (= kalibru), konštrukčného prevedenia projektilov, úsťovej rýchlosti strely a vzdialenosti streľby. Pri tomto porovnané nesmieme zabúdať, že americké strely mali veľkú prieraznosť aj pri dopadoch pod uhlami viac ako 30°, kde sa iné odrážali, alebo lámali. Na druhej strane mali zase vďaka menšiemu objemu trhaviny o čosi menší ničivý účinok pri explózii.

Tab.10: Top 10 z hľadiska prieraznosti granátov

  trieda
1. Yamato
2. Iowa
3. Vittorio Veneto
4. North Carolina, South Dakota
5. Richelieu
6. Maryland
7. Bismarck
8. Dunkerque
9. New Mexico, Tennesse
10. Alaska

Na základe týchto dielčích porovnaní môžeme ustanoviť aj Top 3 z hľadiska celkovej výkonnosti primárnej výzbroje, kde sa na prvej priečke umiestnila umiestnila trieda Yamato, nasledovaná triedou Iowa na druhej a North Carolina a South Dakota na tretej.


Pozn. aut. : U názvov japonských lodí je použitá anglická transliterácia, nie slovenská. (Yamato vs. Jamato)

 

Použitá literatúra:

Okrem zdrojov uvedených v hlavnej stránke boli použité:

Ivo Pejčoch, Zdeněk Novák, Tomáš Hájek - Válečné lode 4 (Naše vojsko)
Jean-Jacques Antier - Drama v Mers-el-Kebíru (Mustang)
Ivan Hrbek, Jaroslav Hrbek :
- Salvy nad vlnamy (Naše vojsko)
- Krvavé oceány (Naše vojsko)
- Námořní válka vrcholí (Naše vojsko)

Cezary Szoszkiewicz - Pancierniki II Wojny Swiatowej (Lampart)


Monografie venovené bitevným lodiam a križníkom z edičných rád:
Monografie Morskie (AJ. Press)
Encyklopedia Okretow Wojennych (AJ. Press)
Okrety Swiata (Okrety Wojenne)
Biblioteka Magazynu Morza Statki i Okrety (Magnum X)
Profile Morskie (BS)
Flota XX Stulecia (BS)

Periodiká:
Morza Statki i Okrety (Magnum X)
Okrety Wojenne (Okrety Wojenne)
Nowa Technika Wojskowa (Magnum X)

 

 


Pokud najdete v článku chyby, pište autorovi článku. Jeho jméno je uvedeno v záhlaví či na konci stránky.

V případě jiných dotazů, nápadů nebo problémů,  napište mail sem

Copyright © 2017 All Rights Reserved

Bez písemného souhlasu autorů není dovoleno využívat zveřejněné informace ke komerčním účelům.


Naše další stránky: Agile Factory | Experio | Beatles